Katarína Svrčeková: Boli momenty, kedy som si povedala, či mi to za to stojí

Považuješ sa za ženu v politike?

Považujem sa za ženu v pozadí politiky. 

Aké to je teda byť v pozadí…

Prekvapujúco príjemné, ale náročné a musí to robiť špecifický typ človeka.

A do popredia ťa to nikdy nelákalo?

Nie. Zatiaľ nie.

Aké bleskové odpoveďe hneď na úvod (smiech). Ani si nikdy nedostala ponuky sa trošku viac ukázať?

Nie, nikdy. 

Odpovedáš veľmi rýchlo a profesionálne. SaSka ťa tuším vycvičila. Keď už sme pri strane Sloboda a Solidarita, tak si nedávno skončila na pozícii jej hovorkyne. Prečo prišlo teraz toto rozhodnutie?

Stále som hovorkyňou, ale už nie strany, ale jej predsedu Richarda Sulíka. Hovorcovala som v strane päť rokov a hoci v pôvodnom pláne bolo dotiahnuť to do volieb 2020, situácia sa vyvinula inak. Oveľa lepšie. Po malej reorganizácii som zmenila pozíciu a myslím si, že veľmi pozitívnym smerom. 

Foto: Andrea Jacenková 

Je to spôsobené možno aj tým, že Richard Sulík nebude kandidovať do europarlamentu, ale ide bojovať o voliča a chce vyhrať voľby? Čiže budeš ťahať za pomyselné nitky vášho predsedu?

Áno, predseda si vybral cestu a na nej potrebuje mať svoj tím. To je odpoveď na tvoju prvú časť otázky a čo sa týka druhej, nenazvala by som to nitky, ale rozhodnutie, aké urobil Richard, si vyžaduje aj istú stratégiu, skúsenosti s médiami a s politickou komunikáciou.  Myslím si, že budem oveľa platnejším členom tímu pri Richardovi Sulíkovi, ako na komunikačnom oddelení strany. 

Aj tak mi to nedá. O hovorkyniach sa hovorí, že majú veľký vplyv na celú stranu. Vy ste tými osobami, ktoré dávajú médiám, čo potrebujú. Považuješ sa v SaSke za dôležitú osobu?

Toto musí povedať niekto iný, pravdou však je, že by som si nikdy nedovolila médiám povedať čokoľvek, čo nemám vopred odkonzultované s predstaviteľmi strany. Predsa len človek, ktorý nie je v bubline a pozerá sa na politika zvonka,  vidí veci inak a vie odporučiť iný pohľad. 

Patríš k tímu ľudí pôsobiacim v jednej z momentálne najsilnejších strán, minimálne preferenciami. Ale aká je minulosť Katky Svrčekovej? Čo skrýva?

Moja minulosť je veľmi nehovorcovská (smiech). Bola som vojačkou, dosiahla som hodnosť poručík, pôsobila som v Ozbrojených silách Slovenskej republiky, ale politická situácia, ktorá nastala v roku 2010, po páde vlády, ma nedobrovoľne posunula do škaredej politickej hry. Práve tam som si zažila všetko zlé, čo politika prináša a veľkou zhodou okolností som sa stala hovorkyňou strany, lebo práve vtedy strana SaS hovorkyňu potrebovala. Musím povedať, že mi strana v tomto období a v neľahkej situácii pomohla. Dali mi šancu, bez akýchoľvek skúseností s médiami - vtedy som nepoznala jediného novinára a v SaSke veľmi riskli, keď mi dali takúto možnosť. Ja som si povedala, že im dokážem a odvďačím sa im tým, že to budem robiť poriadne. A dúfam, že sa mi to podarilo. 

Takže teraz si dokonale pripravená byť hovorkyňou možného budúceho premiéra…

Lepšia otázka by bola, či je Richard Sulík pripravený stať sa budúcim premiérom. A to súvisí aj s jeho tímom, ktorý sa pripravoval a pripravuje spolu s ním. Myslím si, že na to spolu máme. 

Foto: Andrea Jacenková 

Tento rok je v znamení politického pekla, frustrácie. Ľudia majú všetkého plné zuby, stala sa vražda novinára, na povrch vyplávali rôzne kauzy. Je vôbec reálne, aby ste v roku 2020, ak nie skôr, dokázali Smer zosadiť z ich pozície?

My to cítime vo vzduchu a nie je to iba kvôli dvojnásobnej vražde, ktorá samozrejme veľmi ovplyvnila náladu v spoločnosti, konali sa protesty a podobne. Ale už v roku 2016 to bolo veľmi, veľmi nalomené. Chodíme po Slovensku, pýtame sa ľudí, rozprávame sa s nimi a vidíme to, cítime to, že zmena je potrebná a Smeru bolo dosť. Už aj keby nemali za sebou také kauzy, nie je dobré, aby bol politik takto dlho vo vrcholovej politike, lebo prestane byť v kontakte s bežnými ľuďmi, občanmi krajiny. 

Byť hovorkyňou určite nie je ľahkou prácou. Vyžaduje si množstvo času stráveného v teréne, pri politikoch. Keď sa na to spätne pozrieš, kedy prišiel najťažší moment, keď si si povedala: Uff, tak dúfam, že toto dáme.

Sú dva také momenty, ktoré mám dodnes v pamäti. Prvou bola kampaň do parlamentných volieb 2016, ktorá bola extrémne náročná. Prinieslo to svoje ovocie. Vládu sa nám síce zostaviť nepodarilo, dosiahli sme však prekvapivý výsledok. Prieskumy nám predpovedali 6-7 percent, nakoniec sme mali cez 12. Bolo to zadosťučinenie za celé tie mesiace makačky po celom Slovensku. Najmä tesne pred voľbami som si hovorila: "Neviem, či by som to chcela ešte raz." Ale prišlo nové odhodlanie a našla som ho sama v sebe. Druhým momentom bola vražda Jána a Martiny, keď celú krajinu zasiahlo zdesenie. Mali sme strach, Jána som poznala a vo chvíli, keď sme sa to dozvedeli, v tom tichu sme si nevedeli predstaviť ako ďalej. 

Pri tejto vražde, ktorá je naozaj brutálnym činom, sa spočiatku zdalo, že nitky siahajú do vrcholovej politiky, stále to navyše nie je vyriešené, aj keď to ide správnym smerom. Ty sama si si prežila svoje, s kauzou tvojho expartnera. Neznechutilo ťa to natoľko, že si si povedala: Politika nie?

Je to presne naopak. Práve to, čo som si to prežila, ma namotivovalo. Povedala som si, že ak budem mať čo i len najmenšiu možnosť pomôcť tomu, aby sa už nikto nedostal do takejto situácie, tak to urobím. A osobná skúsenosť mi dala najviac. Dnes, keď vidím, ako niekto trpí, kvôli politickým rozhodnutiam, o to viac to prežívam a o to väčšie odhodlanie mám pomáhať, aby sa to zmenilo. 

Nedávno súd tvojho expartnera oslobodil a očistil od obvinení. Bolo to pre teba zadosťučinením za to utrpenie, ktoré si si prežila?

Nie. Bolo to päť rokov šikany, zničeného života nevinnému človeku. Ťažko sme to prežívali a to, že ho oslobodil súd, považujem za absolútne prirodzené. Ak by jeho súd odsúdil, bolo by to už ďaleko za hranicou. A to, že ho oslobodili, nenahradí všetko, čo stratil. 

Zasiahlo to nejakým spôsobom v tom čase do vášho vzťahu?

Určite áno. Riešili sme to denne. Iba to. 

Poďme od politických tém na niečo príjemnejšie. Hovorkyňa a bývalá vojačka. Predstav si, že skončíš v SaSke úplne, vrátila by si sa do tohto “fachu”?

Nie. Komunikácia a práca s médiami je oblasť, v ktorej som sa našla a plánujem pokračovať v niečom podobnom. Nerada by som úplne odišla od oblasti politiky.

Ja mám v živej pamäti film Vojak Benjaminová, kedy musela behať v blate, pod drôtom, prekonávať prekážky. Máš rovnaké skúsenosti aj ty?

Áno. Mám za sebou vojenský výcvik, dokonca zimný. V maskáčoch a snehu, strieľala som zo samopalu a doteraz ma to baví, sem – tam si chodím zastrieľať. A vypestovalo to vo mne vzťah k športu, ktorý som dovtedy vôbec nemala. V rámci výcviku sme chodili behať o piatej ráno 6 kilometrov a teraz mi to nerobí problém. 

A čomu sa venuje hovorkyňa Richarda Sulíka, keď nehovorcuje?

Práve tomu športu, ten mám veľmi rada. Vyčistiť si hlavu mi pomáha najmä beh. Človek zabudne na všetky politické šarvátky a úplne sa tomu oddá. A ešte mám rada hudbu, hrám na gitare a spievam. Občas si zaspievam aj s kapelou. Veľa voľného času mi však nezostáva. 

Foto: Andrea Jacenková 

Takže vy ste také hudobné zoskupenie v SaSke…

Hudobno - športové. Veľa z nás behá, aj sám predseda a musím povedať, že veľmi dobre. Už mu ani ja nestačím. A chodíme aj na rôzne tímové behy, exhibičné. 

A na predsedu máš veľký vplyv?

To musí povedať on.

Ale no, toto len tak nenechám. 

Ťažká otázka a neviem to posúdiť. Poviem to takto, snažím sa byť dôležitým ohnivkom v jeho tíme. 

Dobre, ale skúsim to ešte raz. Dokážeš v určitých situáciách, keď nesúhlasíš s jeho rozhodnutím povedať: Ok, ale poďme na to inak.

Richard je veľmi bezprostredný človek a my dvaja si rozumieme v politických debatách.  Doslova sa vyžívame v tom, že rozoberáme rôzne situácie a plány. A áno, navzájom sa ovplyvňujeme. On má na mňa taký edukačný, otcovský vplyv a ja zasa externý pohľad.  Takže vždy nájdeme kompromis. 

A keby nie SaSka? Je tu iná politická strana, ktorá ti je sympatická a kde si vieš predstaviť svoje pôsobenie?

Nie, neviem si predstaviť prácu pre inú politickú stranu, ako je SaS.