Svadobný fotograf Pavol Bobek: V Californii si žijem svoj americký sen...

Pred tromi rokmi si robil rozhovor, v ktorom si povedal, že ešte nežiješ tak úplne ten pravý American dream. Čo sa za ten čas zmenilo? Posunul si sa niekam v tom, aby si bol bližšie k svojmu cieľu?
Všetko sa tu dá dosiahnuť, ale je tu zároveň obrovská konkurencia. Ono sa na to musíš pozrieť v určitom merítku. Napríklad Bil Gates, alebo zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg, oni sú príkladom toho, čo sa tu na jednej strane dosiahnuť dá. Stačí mať dobrý nápad. Amerika je obrovská krajina, všetci hovoria rovnakým jazykom, má vytvorenú skvelú infraštruktúru. To znamená, že tu stačí vytvoriť napríklad online shop, ten sa z nejakého dôvodu stane virálnym a si zahojený. Z tohto hľadiska sily a veľkosti trhu, sú možnosti neskutočné. Ja ho vnímam takto, toto je ten americký sen, kedy vytvoríš niečo naozaj veľké.

To je ale naozaj asi dokonalý príklad amerického sna. Myslím tým Bila Gatesa a Marka Zuckerberga. My sa tu však bavíme o Slovákovi, ktorý prišiel do veľkej krajiny…
Áno, k tomu sa chcem dostať. Potom je tu totiž taká tá stredná vrstva pracujúcich, ktorí zarobia od 60 do 100 tisíc ročne a tí žijú taký normálny život. Ono je to všetko dosť metúce. Ceny v obchodoch sú pred zdanením, platy ti povedia ročne pred zdanením. V niektorých prípadoch je pritom daň z príjmu vyššia ako 40 percent. Ľudia bežne jazdia na najnovších Mercedesoch, alebo BMW, ale všetko majú na leasing, respektíve dlhodobý prenájom, ktorý je v USA oveľa výhodnejší. Zdravotné poistenie je tiež drahé a množstvo ďalších poplatkov. Preto, ak sa pýtaš konkrétne na mňa, žijem americký sen na svoje možnosti. V mesiaci sú 4 soboty, ľudia majú svadby väčšinou v sobotu, takže mám nejaký limit v tom, aký mám príjem. Bill Gates zo mňa nebude. Každopádne žijem v nádhernom meste s dokonalým počasím a má to obrovský vplyv na ľudskú psychiku. Po 6 rokoch som však zacítil volanie domova. Simba sa chce vrátiť (smiech).

 Foto:paloartphotography 

A prečo teda vôbec plánuješ návrat? 6 rokov je dosť dlhá doba a zdá sa, že ti všetko vychádza a ty napreduješ...
Je to z viacerých dôvodov. 28 rokov som vyrastal na Slovensku. Som ovplyvnený našou kultúrou, spôsobom myslenia a životom. Americká kultúra je veľmi odlišná a vo veľa veciach lepšia, no zároveň aj horšia. Ja cítim po tak dlhom čase, že nemám stále nejaké svoje zázemie, alebo partiu ľudí s ktorými by som si rozumel na takej úrovni, ako doma. Doteraz si každodenne volávam s kamarátmi zo Slovenska. Za 6 rokov života tu, som mal možnosť veľa vecí porovnať, vnímať rozdiely medzi spôsobom života a myslenia ľudí. Ja som jednoznačne Slovák ako repa a asi aj preto ma to ťahá naspäť domov. Nehovoriac o tom, že tam mám rodinu. Je iné, ak sem prídeš v 15 rokoch, ako v 30ke. Zároveň mám veľa nápadov a plánov na Slovensku a v Európe, ktoré mám veľkú chuť zrealizovať.

Úplne ti rozumiem. Ja som tesne pred tridsiatkou odišiel iba do Prahy, čo je pár kilometrov v porovnaní s Amerikou a tiež som sa nedokázal nastaviť na to, že mám zrazu začať niekde odznova, s novými ľuďmi a podobne…Zrazu človek príde veľakrát večer domov a nemáš čo robiť, si sám, nemôžeš zavolať najlepšiemu kamošovi poď na kávu…
Presne si to vystihol. Takto to cítim a to som tu už 6 rokov a necítim, že to je to pravé orechové. Aj keď je to určite lepšie ako prvý rok…

Foto: paloartphotography

A stále žiješ v San Diegu?
Žijem v meste, ktoré sa volá Carlsbad (Karlove Vary) pomenované na základe čistých vodných prameňov, aké našli aj v Karlových Varoch. Je to asi 35 minút od centra San Diega.

San Diego a jeho okolie je krásne, ale predsalen, California, nelákalo ťa to viac ísť do komerčnejšej časti ako Los Angeles, Santa Monica a podobne?
Chodím tam veľmi často fotiť a točiť svadby, ale máš pravdu, že možno by nebol zlý nápad žiť chvíľu v LA a dostať sa aj do toho užšieho okruhu umelcov. Ale samo o sebe sa mi to mesto nepáči. Je strašne prehustené ľuďmi, žije ich tam 6 miliónov, nič tam neobnovili, sú tam všade nonstop zápchy. To nie je ako Bratislava, že ju celú prejdeš za 20 minút. V Los Angeles ideš stále po diaľnici a napriek tomu sú to 2 hodiny cesty. V skratke, nie je to úplne to, čo vidíš v každom americkom filme, ale samozrejme že je tu aj veľa krásnych zákutí a pláží.

 Foto:paloartphotography 

Nie je ako v každom filme, je myslené ako? Dokonalé americké pozlátko?
Hej presne. Aj keď som tu mal kamarátov a zobral som ich do Los Angeles, tak povedali, že SanvDiego je krajšie, malebnejšie.

Ja som to však myslel skôr z hľadiska tvojho biznisu, že by bolo LA lepším miestom…
LA aj je v tomto smere lepším miestom, je to 3 hodiny autom, chodím tam naozaj často. Momentálne som napríklad začal fotiť svadby v Malibu Hills a tie sú neskutočné.

V čom sú také úžasné?
No ak niekto napríklad robí svadbu v Malibu, tie budgety sú obrovské. Ich rozpočet je niekedy 1 milión dolárov. Čiže keď prídeš ako fotograf a vypýtaš si 10 tisíc dolárov, oni ani nežmurknú. To je tá sila trhu, ktorú som spomína. Ak sa im páči tvoja práca a tvorba tak ťa proste booknu a nikto s tebou nevyjednáva. Je však veľmi náročné, dostať sa do okruhu týchto ľudí. A ako si sám povedal, je tu obrovská konkurencia hlavne vo fotení a hlavne v LA. To máš akoby si prišiel do hlavného mesta fotografov na celom svete. Ale našťastie som si vytvoril svoje meno a pohlo sa to.

A teraz sa chceš práve vrátiť na Slovensko na dosť dlhé obdobie, keď sa to pohlo...
Toho sa trochu možno aj bojím, že sa chcem odpáliť preč. Ale plánujem to robiť teraz tak, že budem pol roka doma a pol roka tu.

 Foto:paloartphotography 

To je odvážny plán. Keď si však išiel do Ameriky, išiel si na biznis víza, teda za
biznisom. Vytvoril si si svoju firmu, kde si robil videá pre rôzne firmy. Je to stále hlavný artikel toho, čo robíš?
Ono to začalo tak, že sme s kamarátom, Američanom vytvorili firmu, ktorá mala poskytovať marketingové služby pre iné firmy - videá, fotky, internetové stránky. Avšak mňa táto časť nebavila, bolo okolo toho strašne veľa práce, bolo to komplikované, projekty sa naťahovali a preto som si povedal, že to nie je to, čo som hľadal. Prešiel som k svadbám a je to niečo, čo ma naozaj napĺňa.

Zaujímavé, ale musím porovnávať. Sú totiž fotografi a fotografi. Niektorí, respektíve väčšina sa bráni, že oni nefotia svadby a je to niečo, čo ich nebaví, berú sa skôr za umelcov, niektorých to dokonca až uráža. A potom si tu ty, ktorý naopak hovorí - mňa to napĺňa a je to biznis, ktorý ma slušne uživí.
Máš úplnú pravdu, ja sa tým dokonca prezentujem a to preto, že mne sa to páči. Keď som začínal, prišiel som na daný event a celý deň sa usmieval. Pretože všetci sú v dobrej nálade, je to pozitívny deň, kde majú všetci dobrú náladu a ty to zachytávaš. Čiže tam nie je nič, čo by sa ti nemalo páčiť. Samozrejme, môže byť deň, že si viac unavený, no na druhej strany, nie som baník, ktorý ťaží v bani, 300 metrov pod zemou takže pohoda. A ďalší aspekt toho prečo ma baví točenie a fotenie svadieb je, že mám neskutočnú slobodu v tvorbe. Slobodu v zmysle, že môžem ukázať príbeh tak, ako ho vidím ja. Nikto nado mnou nestojí, ako to bolo v korporáte a nehovorí: choď milimeter doľava, choď doprava.

Foto:paloartphotography 

Čiže máš obrovskú kretívnu slobodu?
Presne tak. Ja som nechcel byť otrokom a miliónkrát niečo prerábať. Jednoducho to nebol môj americký sen. (smiech)

Aká bola teda tvoja cesta k fotke? Študoval si to, alebo si sa tomu venoval už dávno?
Pamätáš si na Slovensku portál booom?

 Foto:paloartphotography 

Jasné, fotky z párty, každý sme sa hľadali, či nás niekto nafotil a podobne, plus, to bola takmer jediná zoznamka po pokeci…
No, tak ja som pre nich fotil. Bol som fotograf pre booom. Hneď potom som začal robiť s
kamarátom fotografom amatérsky nejaké videá, stále som sa okolo toho motal. Vo photoshope som vedel robiť ešte skôr, ako som vôbec nejaký foťák mal. Čiže ma to zaujímalo a automaticky ma to moje telo k tomu ťahalo. Dlho som tie náznaky ale nepočúval, že práve toto je tá cesta, ale už doma som nejaké peniaze na fotení a videách zarobil. Úplne to však prepuklo až tu.

To je super, ale prečo práve svadby?
Je tam viac dôvodov. Neviem, ako je to na Slovensku a aký to má tam finančný potenciál. Ale myslím, že je to všade individuálne. Dokonca aj tu. Niekto si je schopný vypýtať za 8 hodín 500 dolárov, ale sú tu možnosti, že si zoberieš, niekoľko tisíc za jednu svadbu. Mal som napríklad záujemcu, klientov, s ktorými som rokoval a chceli aby som doletel na Havaj, bola by mi zaplatená letenka, ubytovanie, požičanie auta a dali by mi 13 tisíc. Bohužiaľ to nakoniec nevyšlo, ale mal som už svadby, ktoré boli za viac ako 10 tisíc dolárov. Tie možnosti sú tu veľké. A to je tu na tom skvelé, že ak sa niekomu tvoja tvorba páči, tak nemá problém splniť tvoje požiadavky.

Fajn, ale preto celkom nerozumiem tomu, že sa chceš vrátiť na Slovensko. Reálne ti tu kto zaplatí také peniaze? Predsa len je tu gro tých objednávateľov práve tá stredná vrstva. Podľa mňa sa to pohybuje tak okolo 500 eur…
Chápem čo myslíš a ja som o tom tiež premýšľal. Momentálne som otvorený svadbám na Slovensku s lepším budgetom. Neponáhľam sa a nechcem robiť veľa za málo. Čiže ak sú na Slovensku klienti, ktorí majú väčší budget, možno si ma nájdu:) Taktiež plánuje točiť a fotiť svadby po celej Euróope a nielen na Slovensku.

 Foto:paloartphotography 

Aj tak mi to nedá. Niekto, kto odíde, je 6 rokov v San Diegu a zrazu sa chce vrátiť. Množstvo ľudí by určite reagovalo: Prečo? Zbláznil si sa?
Ja neviem. Každý má iné sny. Moje sny sa tiež menia. Keď som sem prišiel, vedel som, že chcem vypadnúť zo Slovenska, mal som všetkého plné zuby, furt tam prší, často je zamračené a všetci sú depresívni. Odišiel som z takých, by som povedal, banálnych dôvodov. Vždy, keď spravíš zásadnú zmenu, niečo stratíš a niečo získaš. To, čo ma ťahá domov, sú napríklad kamaráti a rodina. Už mám 33 rokov a to pekné počasie už nie je pre mňa až taká priorita. Som navyše slobodný chlap a poviem ti, že nepoznám Slováka, ktorý by bol kompatibilný s Američankou (smiech). Dôvodov na návrat je teda viac, ako sa zdá...

Odbočím teraz úplne mimo. Stále je tvojim najväčším vzorom Arnold Schwarzeneger?
Samozrejme :))

Ok, naspäť k tým svadbám. Amerika je aj veľký gýč, okázalosť, čo určite platí aj o
svadbách. Povedz nejakú najväčšiu bizarnosť, akú si kedy zažil a naopak niečo, čo si si povedal: Wau, tak toto áno…
Najcoolovejšia svadba bola jedna surfistka a surfer. Oni sa brali na pláži a bol to veľmi jednoduchý obrad. Navyše to bola jedna z prvých svadieb, čo som robil. Bolo tam dokopy 10 ľudí, uvoľnená atmosféra, vtedy som si povedal, že takto si aj ja predstavujem svadbu, až na to, že nie som surfista. Nebolo tam napätie. Väčšina amerických svadieb je preto, že to robia pre rodiny, obnáša to veľa stresu, tlaku, čiže niekedy tí ľudia nie sú uvoľnení. Tu to bolo presne naopak. Povedali si áno, obrad mal 10 minút, potom chytili surfy a vrhli sa do vody. Nakoniec sa na pláži zabávali. A najbizarnejšia, ani nie že jedna, ale väčšina tých svadieb tu, končí strašne skoro. O deviatej večer. Si predstav, že za svadbu v priemere zaplatia od 40 do 200 tisíc dolárov a skončia tak skoro. Zažil som dokonca svadbu, kedy skončili o siedmej. Dotočil som západ slnka, pretože vždy im robím na konci také pekné, romantické zábery na nejakom krásnom mieste, ako sa objímajú a je to len o nich dvoch pri západe slnka, kedy je najlepšie svetlo. A keď sme sa vrátili, všetci boli preč, balili tam catering, ženích išiel vypisovať šeky a podobne. Oni si ten deň, teda podľa môjho názoru, neužívajú a berú ho ako takú povinnú jazdu.

No dobre, ale kedy potom začínajú?
Bežne o druhej - tretej. To nie je ako u nás, my keď máme svadbu, končíme o šiestej ráno. Oni nie. Ale nie je to ani ako vo filme, že hneď po svadbe idú na svadobnú cestu. To som nikdy nezažil. A takto skoro končí 95 percent svadieb. Jednu, jedinú svadbu som zažil, že keď som odchádzal, boli tam ešte ľudia, bavili sa a všetko bolo v plnom prúde. Ale to boli námorníci, tak asi preto (smiech).

 Foto:paloartphotography 

A prečo to tak vlastne je?
Možno jeden z dôvodov je aj ten, že veľa z tých miest, respektíve svadobných sál, kde sa konajú, majú povolenie podľa zákona byť tam maximálne do desiatej. Čiže oni ani dovolené nemajú byť tam dlhšie. Ale sú aj takí, čo končia aj skôr. To je pre mňa niečo neuveriteľné. Ja kebyže si za také peniaze zaplatím svadbu, tak sa tam takpovediac trošku rozbijem (smiech).

V San Diegu sa nachádza aj legendárny hotel Del Coronado, ktorý je snáď v každom druhom filme. Už si tam niekedy fotil?
Jasné, fotil som tam jednu svadbu, ale aj veľmi veľa zásnub. Ono je to hotel, ktorý má v sebe históriu. A keďže tej Američania nemajú veľa, tak ho majú radi. Pre nich je históriou aj to, že sa v San Diegu točil Top Gun s Tomom Cruisom. Majú tu starý dom, ktorý je ohraničený plotom, je tam plagát, kde je napísané, že tu nakrúcali milostnú scénu z filmu. A z toho urobili národnú pamiatku. Čiže ten hotel sa im aj preto páči. Ale on je krásny, je strašne veľký, izby sú tam neskutočne drahé, na to ako vyzerajú. Ale má to svoje čaro. Napríklad teraz v zime, kedy je vonku cez deň 20 stupňov, pred hotelom je vytvorené klzisko a môžeš sa tam korčuľovať.

 Foto:paloartphotography 

Ty však nefotíš len svadby, ale aj ženské akty…
To je skôr momentálne hobby. Čo však ešte zarába peniaze, je fittnes. Dostal som sa do takej komunity, keď som chodil do fitka World Gym, spoznal som sa s trénermi, ktorí trénujú množstvo fitnesiek. Videli moju tvorbu a začali si ma objednávať. A moje fotky, asi 4, sú v tom fitku na obrovských plagátoch.

A na záver. Máš nejaký vzor medzi fotografmi, ktorých práca sa ti páči?
Samozrejme. Medzi Slovákmi je to napríklad Machaj, jednoznačne najväčší vzor. Páči sa mi jeho čiernobiela práca. A zo svetových Annie Leibowitz, ona je výborná.

Všetko o Paľovej práci nájdete aj na jeho webstránke www.paloart.com, ale aj na Instagrame.