Matúš Giacko: Viac ako psov trénujem ľudí

Mali ste doma psy odmalička, alebo ťa lákali práve preto, že ti ich v detstve nechceli dovoliť?

To nie, ja som so zvieratami vyrastal, máme to v rodine. Starý otec mal farmu s veľa zvieratami a on mal aj hovädzí dobytok tak vycvičený, že keď šiel s dobytkom cez dedinu, na rozdiel od ostatných nepotreboval žiadne palice, alebo reťaze. Len zobral nejakú maškrtu a poltonový býk za ním šiel ako psík.

Takže to máš v génoch.

Hej aj otec sa vždy venoval psom, má firmu s krmivami a tak som od detstva vždy nejako pri tých psoch bol. Ako malý som s ním chodieval na rozvoz krmív a postupne sa zoznamoval s rôznymi trénermi a potom som pri nich trávil letá. Jedno leto som robil vo veľkom tréningovom centre, kde bolo v tom čase 150 psov a ja som mal na starosti všetky šteňatá do 5, 6 mesiacov. Mal som za úlohu základný socializačný výcvik, mal som ich tzv. vychodiť, aby sa nebáli a aby si privykali. Takže som mal na starosť 20 šteniat.

Foto: Archív M.G. 

To znie ako brigáda snov! (smiech)

No hej, ale bola to práca od rána do večera. Ďalšie leto som strávil u, dnes už kamaráta, Viliama Koberčíka v Trnave, ktorý zase cvičí psy a každoročne úspešne zúčastňuje Majstrovstiev sveta v športovej kynológií. Tam je viacero disciplín ako poslušnosť, ochrana majiteľa a stopovanie alebo vyhľadávanie predmetov, stopy. Čiže som zbieral skúsenosti od ľudí, ktorí ma mali čo naučiť. Pochodil som aj veľa seminárov napr. v Nemecku, chodil som kde sa dalo. Dopadlo to tak, že keď som prišiel na strednú veterinu, tak mi učiteľky boli bohužiaľ skôr na smiech, lebo učili veci z učebníc zo 70.-tych a 80.-tych rokov, ktoré som už v tom čase vedel, že nemôžu fungovať. Ten výcvik je dnes už úplne inde.

Dobre a ty sa špecializuješ na nejakú konkrétnu oblasť výcviku? Lebo to, že momentálne trénuješ pudlíka Jasmíne a Paťovi asi nie je celý záber tvojho pôsobenia.

Hej, to je skôr okrajová časť práce, hlavne sa venujem pracovným plemenám. Trénujem záchranárskych psov, spolupracujem s Horskou záchrannou službou a firmou Cassovia, kde spoločnými silami trénujeme psy pre Slovenskú armádu. Riešime taktiež rôzne medzinárodné kurzy. Napríklad k nám do Tatier prídu Švajčiari, Bulhari, Poliaci, Chorváti a Češi a vymieňame si navzájom skúsenosti, trénujeme lavínové psy, alebo psy na ruiny. Tak sa psy pripravujú na vyhľadávanie obetí zemetrasení. To je náročné a treba mať veľa skúseností, hlavne čo sa týka pachov, lebo je napríklad rozdiel trénovať psa na hľadanie ešte žijúcej obete, a trénovať ho na mŕtvolný pach. Takže musíme vedieť, čo presne hľadať, pretože ten pach sa tam mení do pár minút.

A to potrebuješ na každý z týchto pachov iného psa? Či to zvládne všetko jeden?

Je to špecifické, musí to byť rozdelené. Tam je aj ten výcvik celkom zaujímavý, normálne z Ministerstva vnútra pošlú balík “mŕtvolného pachu” a s tým sa potom pri tréningu pracuje. Taktiež zaujímavá a dôležitá je práca s figurantami, kde sa zakopávame meter a pol až dva metre do snehu. Zakopú ťa a ty s vysielačkou pod zemou čakáš kým ťa nájdu. Tu je veľmi dôležitá súhra so psom. Musí pracovať a prejavovať sa maximálne efektívne, aby v momente ako ťa zacíti, to hneď výrazne označil a zvýšil tým pravdepodobnosť, že ťa nájdu ešte živého. Veľa teda pracujeme so samotným prejavom psa, aby mu doslova preplo, aby začal štekať alebo hrabať. Nesmie ti ublížiť, ale musí sa tak tešiť, aby to bolo jasné. S takýmito psami pracujeme už od štyroch týždňov, pomáhame už s výberom konkrétnych jedincov od chovateľov. Najčastejšie sa v tejto oblasti robí s Nemeckým ovčiakom.

Čiže Rex stále vedie…

Pracovný Rex áno. Je totiž rozdiel medzi exteriérovým Nemeckým ovčiakom a pracovným, s ktorými pracujeme my. Keď sa vyberú šteňatá, pracujem potom s jednotlivými psovodmi a tam ich učím ako trénovať a budovať si vzťah s daným psom.

Takže ty učíš aj psovodov, nie len psy…

Hlavne tých psovodov, lebo psíka to naučíš rýchlo, ale výcvik je vždy viac o ľuďoch. Ja stále hovorím, že pes nerobí nikdy chybu, robíme ich vždy my ľudia. Tým, že im nerozumieme a nevieme ich pochopiť.

A dá sa každý pes pochopiť?

Každý, no samozrejme s určitými ombedzeniami. Netreba to ale vzdávať, teraz riešim aj staršieho 7 ročného psíka. Klasické prípady ako ťahanie na vodítku, alebo agresivita sa vyskytujú pomerne bežne a dá sa to riešiť.

Takže teda neplatí, že starého psa novým kúskom nenaučíš?

Nikdy nie je neskoro. Pri napríklad agresívnych psoch to môže byť ťažšie, ale pri tréningu využívam silu negatívnych a pozitívnych emócií, aby to bolo vždy pekne v rovnováhe. Ja vždy tvrdím že psovi treba dať aj lásku aj systém, a keď to tam nefunguje, tak potom musím riešiť takéto problémy ako agresivitu. Sú niektorí tréneri, ktorí tvrdia, že všetko sa dá vyriešiť len pozitívnym prístupom, ale vieme, že nie vždy to tak je. Aj ty keď si chceš vytvoriť návyk chodiť pravidelne do fitka, tak naskôr musíš prekonať tú negatívnu emóciu, že sa ti nechce a napriek tomu musíš ráno vstať, a nakoniec máš vlastne pocit radosti. Tak je to aj u psa. Keď ho učíš alebo odúčaš nejaký zvyk, ktorý mal zaužívaný tri, päť rokov, tak samozrejme ho to bolí. Ten pes sa tú bolesť musí naučiť prijať.

Foto: Archív M.G. 

Používaš teda aj fyzickú silu?

Áno silu aj rôzne pomôcky ako retiazky, ostnaté obojky, elektrické obojky. Ak má ten pes 50 a viac kíl, alebo príliš silnú osobnosť, tak niekedy sa bez toho nezaobídem. Dôležité je ale vedieť ich používať správne, musí to byť v správnych rukách. Tomu psovi môžeš ublížiť aj úplne obyčajným obojkom, ak nevieš ako s ním narábať.

Je Slovensko také uznávané, keď sem chodia trénovať aj z cudziny ako si spomínal?

Tak Slovensko aj Česko je takou dynastiou, čo sa týka výcviku psov, či už v športovej alebo pracovnej kynológií, máme neskutočné úspechy. Posledné roky sa umiestňujeme na najvyšších priečkach, takže tie kvality tu sú, len horšie je to s následným predávaním informácií. Nie každý má chuť znalosti posúvať ďalej. Asi si povedia, že oni sa na to nadreli niekoľko rokov, tak čo to budú teraz len tak posúvať. Ja hovorím, že ja rád rozdám všetko, čo sa naučím. Rád uvidím, keď obyčajný človek pôjde so psom tak ako ja. Bez vodítka, vytvorený očný kontakt, vpodstate ja si toho psa ani nemusím všímať. Jedno telo, jedna duša. Takže rád veci, ktoré som sa naučil v tej pracovnej kynológií, prenášam do bežného denného fungovania psa a majiteľa. Napríklad taká základná vec ako privolanie psa. Cvičí sa to na cvičákoch, psy v rade sedia a na zavolanie pribehnú, všetci sa tešia, akí sú poslušní. Ale koľko z nich pribehne, ak sa rozbehne napríklad za srnou, mačkou, alebo sa zľakne a začne šprintovať preč? Odvolaj ho vtedy, v tom adrenalíne…To my musíme všetko trénovať. Keď napríklad psa pošleš na nejakého zločinca a už vidíš, že sa ide vzdať, tak musíš byť schopný toho psa zas v momente odvolať. Úplne ho prepnúť z jedného extrému do druhého. Zo sto na nulu.

Takže myslíš, že také tie klasické cvičáky, ako ich poznáme, nemajú veľký zmysel?

Podľa mňa nemajú, ale lepšie aspoň niečo, ako vôbec nič. Akože česť takým výnimkám, ak to pomimo toho riešia ešte aj individuálnymi tréningami. Ku každému tomu psovi treba pristupovať individuálne, jeden je sebavedomejší, jeden menej, tam je dôležitá práca s citom. Veľa ľudí ma osloví, či im neporadím na diaľku, ale toho psa musím vždy vidieť najskôr naživo. Ako sa správa, aké má prejavy, spraviť si analýzu ako je na tom aj súhra s majiteľom, aké sú tam chyby. Na základe toho si vytvoríme plán a tam už vieme medzi osobnými stretnutiami komunikovať aj napríklad cez skype. Klienti mi nahrajú videá a už to vieme efektívne odkomunikovať aj na diaľku. Takže klasické cvičáky, to je podľa mňa neefektívne a zastaralé. Potrebuješ psa, ktorý je v pohode a ovládateľný aj v rušnom meste, medzi ľuďmi, autami a pod. Doma ti sadne, ľahne hociktorý, ale otázne je, či ťa bude počúvať aj na križovatke.

Foto: Archív M.G. 

Čo povaha psa, sú črty dané od narodenia, alebo sa profiluje v závislosti od majiteľa a napr. prostredia v akom vyrastá?

Ja mám práve služby nastavené tak, že ak s klientom spolupracujem ešte predtým, než psíka má, je to výborná príležitosť na to, že mu dokážem nájsť toho správneho psa s vhodnou povahou. Nie je dobré kúpiť si psíka niekde na bazoši a vybrať si ho podľa toho, ktorý ma krajší chvostík a po polroku, keď príde do puberty a začnú problémy, tak potom sa až začnú zamýšľať, že aha, asi by sme mali začať riešiť aj nejakú výchovu. S tým šteniatkom je tá práca samozrejme jednoduchšia. Videl som agresívneho Labradora, čo kúsal a na druhej strane Stafforda, ktorému sa mohli deti vešať na ucho. Takže to ani tak nie je o plemene ale o povahe toho konkrétneho jedinca. No keďže systém predaja je zle nastavený a vo väčšine prípadov nekontrolovaný, tak sa na to pri kúpe často neprihliada. My si robíme analýzy, niekedy študujeme rodokmene do štvrtej, piatej generácie a snažíme sa vyhodnotiť nejakú pravdepodobnosť správania. Aj na to šteňa sa nejdem pozrieť raz, ale idem aj trikrát. Robím si videá, poznámky, porovnávam rôzne chovné stanice, aby som klientovi urobil vhodný výber aj z troch rôznych staníc, aby ten pes bol povahovo vhodný k jeho požiadavkám, ale aby si aj on sám mal z čoho vybrať, ktorý sa mu napríklad viac páči. 

To už je celkom maturita, to ale asi riešiš hlavne pri tých pracovných psoch, či?

Prevažne áno, ale riešim to aj pri klientoch, ktorí odo mňa chcú kompletné služby, čo sa týka vzdelania psíka...hľadanie psíka, preprava, veterinárna starostlivosť, hotel...to sa napríklad týka aj Daphne.

Tam boli určené napríklad aké požiadavky okrem plemena?

Tak vedeli sme, že hľadáme hnedého Kráľovského pudla, ktorých je všeobecne veľmi málo. Okrem toho spoznávaš klienta, ako žije, aký ma životný štýl, či viacej športuje alebo viacej číťa knihy a podľa toho vyberám povahu psíka. Či má byť živší alebo skôr flegmatik, aby to súžitie bolo čo najharmonickejšie.

 Foto: Archív M.G.

Koľko toto celé napríklad trvalo? Od prvého kontaktu pokým ste toho psíka našli a doviezli?

Pol roka. Od augusta do januára.

Čakalo sa na nejaký konkrétny vrh?

Áno, čakal som na jeden konkrétny vrh a medzičasom som si zisťoval ešte nejaké iné chovné stanice, ale ostal som rovnako sklamaný ako z tých "cvičákových" trénerov. Tým, že je tých psov málo, a chovatelia to vedia, tak to skúšajú ako s cenou tak aj s prístupom. Prvá chovateľka, ktorá je vlastne jediná v týchto končinách, ktorá sa špecializuje práve na hnedého Kráľovského pudla, ma spočiatku odbila s tým, že ju musím vlastne presvedčiť, aby som sa na toho psa vôbec mohol prísť pozrieť.

Išiel si cez casting? (smiech)

No, už nadiaľku sa chovala ako by mala minimálne Interhotel pre psov. Ja mám koterce s termostatmi a automatickým otváraním dverí, tak neviem čo som mal čakať, ale keď som tam nekoniec prišiel, tak úplný bordel, smrad…Nakoniec sme našťastie našli chovateľky v Nemecku, ktoré boli úplne zlaté a videli sme, že tí psíkovia sa tam majú super, veľká farma a pekné prostredie a tam sme teda Daphne nakoniec vybrali.

Máš ty vôbec čas a priestor aj na vlastného psa?

Mám, čo si, to by som neprežil. (smiech)

Tak ja len, že či sa to dá v tom kvatne psov niekde zaradiť.

Dá, aj vďaka otcovi, mame aj bratovi, ktorým budem vždy ďakovať za to, že mi vytvorili také skvelé podmienky, že som sa od 11-tich rokov mohol psom venovať naplno a stáli pri mne aj v ťažkých situáciách. Mám sučku Belgického ovčiaka a od nej mám syna a ešte aj vnučku. Ale tú trénujem pre jedného klienta. Takže doma mám momentálne troch psíkov a okrem toho teda tých, čo mám momentálne v kempe v tréningovom programe. Pri niektorých stačí jednorázové stretnutie a nastavíme taký plán, že ďalej už vedia pracovať sami. Teraz mám klientov, ktorých Šarpej im za jeden deň čo ho nechali doma počas práce, rozkúsal polku vchodových dverí úplne na franforce. Už strácali vieru, že by to dali sami, tak som im dal krízový plán čo majú robiť, kým budem mať ja miesto v kempe. Týždeň čakali a teraz od budúceho týždňa si ju beriem k sebe a budem ju učiť samostatnosti.

 Foto: Archív M.G.

Takže si brávaš psy aj na dlhšie k sebe…

Áno, ale v kempe mám vždy maximálne troch, okrem tých mojich. Buď riešime problémy, alebo mávam aj psíkov aj len ako na hoteli s tou výnimkou, že majú stále zábavné aktivity, celé dni im robím program.

Aký je tvoj názor na tzv. bojové plemená?

Môj názor je, že je to hlúposť, tak ako som už povedal s tým Labradorom a Staffordom…Je to o ľuďoch a o tom akého psa si vyberieš. Môžeš si vybrať aj neviem aké bojové plemeno, ale ak sa tak ty k nemu nechováš, tak nemá byť prečo bojové. To je tak ako sa hovorí, daj mi desať ľudí a buď z nich spravím robotníkov, alebo právnikov. Ovplyvňuje ťa prostredie, v ktorom vyrastáš.

Rytmus a Jasmína ťa teraz asi dostali do povedomia širšieho okruhu verejnosti, rozmýšľaš ako to ďalej využiť? Aké máš ďalšie plány?

Tak určite, plánujem veľa vecí, určite uvažujem nad nejakým vzdelávacím programom pre ľudí, aby mali vôbec kde získať teoretické skúsenosti, ktoré budú podané novým zaujímavým štýlom, možno online vzdelávací systém ale pohrať sa s formou. Knižiek je kopec, ale koľkokrát sa vzájomne popierajú, že ani nevieš, čo si máš z toho vybrať.  Možno riešiť niektoré veci formou videa, nech ľudia vidia ako ten pes premýšľa a reaguje. To býva najväčší problém, že majiteľ nemá vôbec znalosť o tom, ako jeho psík rozmýšľa. A chcem, aby to o pár rokov bolo lepšie, tak v tomto by som chcel robiť osvetu. Zvažujem založiť niečo v Bratislave, keďže veľa cestujem trénovať  aj do Čiech. A ešte by som veľmi rád zmenil systém kontroly chovov a predaja zvierat. Respektíve ho nejak nastavil, aby v tom nebol taký bordel. Aby ľudia nepárili psy len preto aby bolo a vôbec neprihliadajú na to, čo napríklad bude o tri, štyri generácie ďalej. Majiteľ musí byť zodpovedný za to, s akým psom nakryje, ideálne aby sa to riešilo s odborníkom, poradcom chovu. Ale takým, ktorý tam nie je dosadený len tak, ale reálne mu na tom záleží. A taktiež, aby ďalej o tom šteňati vedeli, čo s ním bude, kde bude, prípadne vedeli poskytovať rady a podporu jeho novým majiteľom. A aby to bolo všetko zmluvne ošetrené. Treba toho veľa zmeniť.

Je u nás veľa takýchto odborníkov?

Kopec, hlavne na Instagrame. (smiech) Najnovšie, vraj čo som to za profíka, ked cvičím psa v rifliach...

Dnes si odovzádaval Daphne, v akom štádiu ste s výcvikom, už ste skončili?

Ale kde, ešte sme poriadne ani nezačali. (smiech) Máme s ňou veľké plány, ale to bude prekvapenie=)