Prison break: Útek zo Slovenska...a konečne New York

Ako som písal na začiatku článku, išlo o pocit odísť na dlhší čas preč. Nikdy som neodcestoval na dlhšie ako 2 týždne, respektíve nikdy som nebol preč zo Slovenska viac. Teraz si to však akosi situácia vyžadovala. Chcel som spoznať konečne Kubu, vrátiť sa na Miami a po prvýkrát sa dotknúť New Yorku...A tak sa aj stalo. S dvomi "čajami" Aďou a Luckou som naplánoval zrejme najlepší trip môjho života. Zatiaľ. Oni so mnou dali prvú časť dovolenky, druhú som absolvoval sám. O Kube vám viac povie Andrejka, ja len jednou vetou - na túto krajinu sa treba naozaj dobre a svedomito pripraviť. Miami je klasika, slnko, oceán, párty (tých som ja teda veľa neabsolvoval, že Lucka), opálené telá, svalnatí muži, luxusné autá a takto by sa dalo pokračovať ešte donekonečna. Zažili sme toho viacero, videli sme Everglades, kde sme na radu Vlastu Hájeka išli do nekomerčnejšej časti a zverili sa do rúk Indiánov, ktorí nám ukázali možno menej aligátorov, nešlo však o masovú akciu, kde sme sa fotili s mláďatkami a boli tam v uzavretých jazierkach, kde sme sa na nich mohli pozrieť cez plot. Na vznášadle sme zastavili v strede močiara, kde si náš sprievodca pekne prilákal jedného krásavca na dotyk nás všetkých.

 Florida Everglades

Ale ako hovorím, chcem viac o New Yorku z pohľadu človeka, ktorý tam išiel vôbec prvýkrát. O tomto meste už ste zrejme počuli všetko. Alebo ste to minimálne čítali. Preto vás nebude zaťažovať detailami o tom, koľko má obyvateľov, že bolo kedysi prvým hlavným mestom USA, alebo že ide o centrum svetového obchodu. New York má 5 štvrtí a to Bronx, Brooklyn, Manhattan, Queens a Staten Island. Ja som videl 4 z nich. Býval som v Queense u super Slovákov Paľa a Barborky, každý deň som chodil metrom na Manhattan, kde som bol do 10 minút, prešiel som si časť Brooklynu, keď som sa vracal z Coney Islandu a trajektom som navštívil Staten Island. Práve tento trajekt je super vec. Je zadarmo, volá sa presne Staten Island Ferry a ide o spojenie medzi Manhattanom a Staten Islandom. Nielenže z neho uvidíte krásnu panorámu so všetkými budovami, vrátane Freedom Tower, ale tiež Sochu slobody. Ale vráťme sa na začiatok. Na pôdu posvätného a toľko ospevovaného New Yorku som vstúpil presne 14. mája. Priletel som na menšie letisko La Guardia, ktoré je práve v Queense, do môjho cieľu, kde som býval som to teda nemal ďaleko. Všetci mi radili appky ako Uber, či Lyft. Ja som fungoval na druhej menovanej, kde sú aj možnosti nejakej tej zdieľanej jazdy. Cesta z letiska ma vyšla asi 11 dolárov. Čiže to nie je až také hrozné, čo sa taxíkov týka. Trošku som sa však musel zorientovať v tom, kde na letisku nájsť stanovisko týchto vodičov. Prvý deň som teda návštevu Manhattanu vynechal, aj keď metro chodí nonstop. Bol som však unavený z cesty a tak som bol rád, že som bol v posteli a užiť som si všetko plánoval na druhý deň.

 Times Square...

Prvý ozajstný dotyk teda prišiel potom, ako som vystúpil z metra na Times Square. Námestie plné svetelných reklám, množstva obchodov, ale najmä kvantum ľudí, ktorí sa ponáhľajú do práce, v rukách držia Starbucks, noviny, mobilné telefóny. Áno, presne tak, ako to poznáme z filmov. Na Times Square je napríklad aj presklenné televízne štúdio stanice ABC, z ktorého sa vysiela šou Good Morning America. Od začiatku som si hovoril, že jeden deň pôjdem na Manhattan skôr, aby som to zažil naživo. Koľkokrát myslíte, že sa mi to podarilo? Hádate správne. Tak maybe next time. V prvý deň mi robila spoločnosť moja domáca Barborka, ktorá mi ukázala ako funguje metro, aby som sa úplne nestratil a neskončil niekde v Bronxe (čo sa mi inak takmer stalo, keď som išiel jeden deň z Brooklyn Bridge). V prvý deň som teda videl okrem Times Square aj Central Park, Bryant Park, miesto, kde sídlilo World Trade Center, ale tiež 5th Avenue a hotel Plaza z filmu Sám doma 2. Ak sa pýtate, ako na mňa na prvý deň zapôsobil New York, tak presne tak, ako som čakal. Bol to obrovský kolos ľudí, ktorých ale po pár minútach, či hodinách vytesníte z hlavy. Ja som veľa pozeral, všímal si okolie, ukladal do pamäte veci, ktoré chcem ešte vidieť. Množstvo mojich kamarátov mi navyše poradilo, čo určite nemôžem vynechať. Dôležitou informáciou je možno aj to, že som išiel do New Yorku sám. Veľa ľudí sa ma pýtalo prečo. Nič lepšie som však na prvú návštevu urobiť nemohol. Nikomu sa nespovedáte, neriešite s nikým, čo dnes budete robiť, jednoducho som zobral ruksak, plne nabitý mobil, metro kartu a vyrazil som. Neriešil som čo chcem v daný deň vidieť, proste som si vystúpil kde som chcel. A takto som fungoval každý jeden deň.

 Pohľad z Top of the Rock na Empire State Building

V New Yorku sa naozaj pripravte na obrovské množstvo nachodených kilometrov a krokov. Môj rekord bol myslím 31 tisíc krokov za jeden deň. Ale vrátim sa k zážitkom. Práve WTC, alebo ak chcete Svetové obchodné centrum, kde je dnes pamätník obetí teroristických útokov z 11. septembra, bol jedným z najsilnejších zážitkov, aké som zrejme okrem Osvienčimu zažil. Prídete tam, chytíte sa kameňa, do ktorého sú vpísané mená všetkých obetí a pozeráte na vodu, ktorá neustále cirkuluje v dvoch nádržiach, ktoré presne kopírujú rozmery Dvojičiek. A vy jednoducho len pozeráte a nechápete, ako sa všetko toto mohlo udiať. A ste tam 18 rokov po udalostiach, ktoré natrvalo zmenili panorámu New Yorku. Jediné čo ma zarazilo boli ľudia, ktorí si robia "selfíčka" pri týchto dvoch pamätníkoch, usmievajú sa do mobilov, robia si Instastories. Pretože mne jediné, čo sa v tomto prípade nechcelo, bolo usmievať. Fotku pamätníka som si samozrejme urobil, ale aby som sa pri ňom zväčšnil s úsmevom na perách? Divné. Asi ako keď si ľudia robia selfie v spomínanom Osvienčime. Príde mi to neuctivé, ale v dnešnej dobe sa asi nad tým pohoršovať nemôžem, keď všetci riešia svoj život prevažne na Instagrame. Inak pri týchto pamätníkoch nájdete napríklad aj strom, ktorý ako jediný prežil spomedzi ostatnej zelene pád dvoch obrovských budov. A aj dnes, 18 rokov po útokoch je rovnako zelený a nedotknutý, ako bol vtedy. Tu na fotke je on...

Jediný strom, ktorý prežil pád dvojičiek 

Druhý deň som už išiel okúsiť chuť Manhattanu sám. A hovorím si, čo dnes pobehám? Tak som sa išiel pozrieť na komerciu. Skončil som pri dome Carrie Bradshaw a rovnako pri dome zo seriálu Priatelia. Respektíve, tento dom sa ocitol iba v úvodných titulkoch, rovnako ako fontána z Washington Parku. Inak sa celý seriál nakrúcal v Los Angeles v štúdiách Warner Bros. Ale to asi viete.

Tu bývala Carrie Bradshaw

Pokračoval som potom k Brooklyn Bridge, ktorý som si ale po celý čas neprešiel pešo ani raz. Musím si nechať niečo nabudúce, pretože sa do New Yorku určite ešte vrátim. A nie raz. Z brooklynského mosta, ktorý ma ale popravde až tak neohúril, ako som čakal, som sadol na metro, kedy som sa fakt asi jedinýkrát za celý čas odrbkal. Inak ak pochopíte systému Uptown a Downtown, nemáte najmenší problém. Horšie je to so stanicami, ktoré sa tiahnu pod celým Manhattanom a niekedy sa vám môže stať, že skončíte na opačnej koľaji. A nastúpite na zlé metro. Respektíve, zlý smer. Ale nevadí, do Bronxu som až nedošiel. Navyše by som tam rozhodne skončiť nechcel, keďže mi moji dočasní domáci hovorili, že tam rozhodne skončiť nechceš. V druhý deň môjho pobytu samozrejme musel byť aj Central Park, v ktorom som bol denne. Je to niečo, čo chceš vidieť a kde chceš sedieť každý deň. Nasávať atmosféru, piť kávu, dať si cigu, pozerať na ľudí okolo seba ako čítajú, počúvajú hudbu, ako sa expresívnejšie rozprávajú, behajú, bicyklujú. Bolo to niečo mega a Central Park ma vždy po nachodení miliardy kilometrov nabil energiou a po ňom som vždy zvládol ešte niečo ďalšie. Domov som chodil vždy okolo 19 večer. 

Známy pohľad na Central Park

Čo netreba vynechať je určite Empire State Building, aj keď ja som si ju pozrel iba zdola a jej okolia. To bol môj plán na ďalší deň, kedy som si prešiel také tie klasické miesta, ako práve Empire, bol som v Madison Square Parku, pri známej budove Flatiron Building, alebo žehlička ak chcete, rovnako som si chvíľku posedel vo Washington Parku, kde je práve známy oblúk zo seriálu Priatelia. Tento deň som poňal trošku lightovejšie, aby som si neodpálil nohy po pár dňoch. Kardio, ktoré som denne dával ale pomohlo a vraj som aj schudol. Čo je fakt pozitívom New Yorku. Keďže som veľa chodil, málo jedol a pil veľa kávy. Starbucksy tam máte na každom kroku. Aj keď im to tam neskutočne dlho trvá a na kávu som čakal aj 10 minút. To pre nich není najmenší problém, ale "dýško" za svoje služby očakávajú. 

Flatiron Building

Čo je však naozaj super zážitkom a odporúčam to po mojej skúsenosti každému, výlet na Staten Island. Metrom prídete na koniec Manhattanu, sadnete na Staten Island Ferry a o takých 20 minút ste na druhej strane, odkiaľ máte krásny výhľad na panorámu mesta. Okrem toho pôjdete okolo Sochy slobody, ku ktorej ma to nelákalo ísť vôbec, ale som rád, že som ju videl aspoň z pár desiatok metrov. Inak fakt je v realite maličká...Kúsok od prístavu, ale naozaj pár desiatok metrov je navyše aj Wall street so železným býkom, ktorého všetci pre šťastie chytajú za...no dobre poviem to - za gule. Čiže fotku bez ľudí, ktorí pod ním stoja, čupia, sedia rozhodne tak ľahko neurobíte. 

Výhľad na Manhattan zo Staten Islandu

Panoráma Manhattanu z trajektu  

Jeden deň som si dal aj taký nijaký, že som si prešiel niečo z Queensu, popozeral tamojšie obchodíky, nejaké to okolie. A potom sa opäť vrhol do víru Manhattanu. Bol víkend a tak bolo aj mesto megapreplnené. To, čo bolo cez týždeň, sa s víkendom porovnať nedalo. Central Park bol navyše dejiskom pochodu na pomoc AIDS a po chladnejšom období otvorili aj vysušené zelené plochy. Inak počasie mi vyšlo ako na objednávku. V NYC som bol od 14 - 23 mája a predtým tam neustále pršalo, bolo okolo 14 stupňov a po mojom príchode sa oteplilo na príjemných 20-22 a slnko svietilo, že stále. Inak počasie je v podstate ako v Bratislave. Jeden deň bolo dokonca až cez 30. To som strávil práve na Coney Islande, kde je mestská pláž, kolotoče, promenáda. Ale mňa osobne to nie veľmi oslovilo, možno aj preto, že som tam bol cez deň. Večer to mohlo mať oveľa silnejšiu "atmošku". Takto mi to al z móla pripadalo ako koniec Petržalky. Práve z Coney som sa ale vybral do Brooklynu a vystúpil som na zastávke Atlantic Barclays - alebo tak nejako. Odtiaľ to bolo pod Brooklyn Bridge ešte ďaleko a tak som si mohol túto časť New Yorku aj trošku vychutnať. Mojim cieľom však bolo miesto tiež známe zo Sexu v meste. Nájdete to ľahko - volá sa to Brooklyn Dumbo a ide o dve budovy s Manhattan Bridge v pozadí. Fotku pridávam nižšie. Navyše sa odtiaľ dostanete k rieke Hudson asi za minútu a vidíte aj Brooklynský most zospodu a Manhattanom v pozadí. Naozaj to má niečo do seba a rozhodne odporúčam navštíviť aj Brooklyn. 

  Dumbo - Brooklyn

Inak čo sa týka nákupov, tie som odkladal každý deň. Hovoril som si, že to dám posledný deň. Určite nevynechajte Macy's kúsok od Empire State Building, ak chcete niečo pre najmenších, ideál je Disney na Times Square a výborný je aj Nike na 5th Avenue. Je nový, má niekoľko poschodí a je to tam fakt brutálne. Toľko tenisiek neuvidíte naozaj nikde. Toto mi hovorili aj moji kamoši Maťka a Juraj na Miami a ja som si to nevedel predstaviť. A je to fakt pravda. Teniskové kráľovstvo, výber od výmyslu sveta. Posledný deň môjho spoznávania bol taký nostalgickejší. Bol som samozrejme v newyorskej knižnici, ktorú navštívite zadarmo, ale ako som videl, nepustia vás tam so skateboardom v ruke, jeden amík sa tam ale so security pánom hádal ako besný, aby ho pustil. Nie všade v knižnici máte prístup, ale pozriete si toho dosť. Uviddíte študentov, ako sa učia, píšu zrejme nejaké eseje, množstvo kníh, krásne schodiská...Jednoducho knižnicu, v ktorej je radosť vzdelávať sa. Samozrejmosťou je inak to, že sa v New Yorku stále niečo točí, fotí a podobne. Ja som videl minimálne 6 photoshootingov. Ale nikto známy - žiadna Cindy, Gisele, Kim, ani ďalšie modelečky od Victoria Secret - do ktorej som bol inak nútený ísť, aj keď ten obchod nemám veľmi rád. Ale obsluhovala ma veľmi vtipná černoška Tequila, od ktorej som si vypýtal namiesto veľkosti 35, veľkosť 85. Ale napriek tomu sa snažila a hľadala...

New York Library

A tu sa pomaličky blížime k posledným zážitkom. Tým zrejme najkrajším, čo sa výhľadu týkal, je jednoznačne Top of the Rock. Výhliadka, ktorá vás vyjde asi na 40 dolárov, viete si ju zakúpiť na presnú hodinu a behom niekoľkých minút sa ocitnete na streche mrakodrapu, odkiaľ nielenže vidíte aj legendárnu Empire, ale aj celý Central Park. Toto miesto mi poradila práve Aďa, ale aj kamoška Žofka. A naozaj to stálo za to. Ten výhľad má tri úrovne. Prvý, ktorý je na 67 poschodí, vidíte tam New York zo 4 strán. Potom môžete ísť ešte vyššie, na poschodie číslo 69. Odtiaľ je to ešte krajšie a stačí pár schodov a ste na samom vrchole mrakodrapu, ktorý je súčasťou Rockefellerovho centra, teda miesta, kde je každý rok nádherný vianočný stromček a kde sa končil film Sám doma 2. Naozaj nič nie je viac, ako tento výhľad. A aj keď je pravda, že Empire State Building nabudúce tiež určite nevynechám, tu som si užil aj pohľad na zelený Central Park, ktorý by som podľa mňa zo slávnejšej budovy tak dobre nevidel. Ale môžem sa mýliť. Po tejto vyhliadke som sa pustil do nákupov, ktoré ma stáli polku života, pretože som chodil prevažne pešo a s asi 12 taškami v rukách, ruksakom na chrbte. Ale stálo to za to. Aj tie nákupy a rovnako aj celý New York. Doteraz som miloval Londýn, ktorý je stále v top 3 mojich miest, no musím uznať, že ho New York predbehol. Svojou energiou, svojimi pamiatkami, parkami, ľuďmi. Je to skvelé mesto, ktoré naozaj nikdy nespí a kde môžete chodíť každý deň a objavovať nové a nové zákutia.

Výhliadka Top of the Rock

Neviem, či vás tento môj článok oslovil, alebo nie...Písal som to tak, ako som to mal celé v pamäti. Všetko, čo som videl a čo sa podľa môjho skromného názoru oplatí vidieť na prvýkrát v tomto obrovskom meste. Samozrejme, pri návrate toho objavím znova viac a viac, ale na prvých 9 dní stačilo. A ak ste dočítali až sem, kliknite na poslednú fotku a pokračujte, pár som ich do galérie ešte pridal. See you soon NYC!