Zuzi vrátim sa na začiatku trošku do (praveku) minulosti, do čias keď bola erotika na Slovensku ešte pomerne veľké tabu. A ty si sa vtedy stala takou tvárou sexu. Ako to po tých rokoch vnímaš?
Veľké ďakujem za to, že si jedna z mála novinárov, ktorý nepoužili výraz učiteľka sexu. (smiech) Ja na obdobie Láskania veľmi rada spomínam. Bola to neskutočná pracovná príležitosť. Tri a pol ročná skúsenosť, ktorá mi veľa dala a kopec zážitkov vo mne aj zanechala. Bolo to pracovne moje najlepšie obdobie a som rada, že som zažila takú tú Markízu, keď sme boli fakt jedna veľká šťastná rodina. Láskanie mi ďalej otvorilo dvere na český mediálny trh, kde som pôsobila až do narodenia Salminky a to doslovne....v deň pôrodu som ešte točila 3 reportáže a večer som v Motolskej nemocnici porodila Salminku. V Čechách to bolo tiež veľmi plodné pracovné obdobie TV Nova, Evropa 2, Prima…medzitým návrat na Slovensko do projektu Big Brother, následne na to späť do Čiech, kde som spoznala môjho budúceho manžela. Náš prvý spoločný projekt Fait Connexion (obchod s luxusným oblečením), stavba baráku, pôrod Salminky a hneď na to presun za veľkú mláku. Jedným slovom nuda nehrozí.
Ale bola to predsalen na tú dobu kontroverzná oblasť, vieš si predstaviť, že napríklad tvoje deti by do takej, ale na dnešnú dobu kontroverznej oblasti, chceli vstúpiť?
Ježiš to asi nie. (smiech) Určite ako každý rodič, ani ja by som nebola nadšená, keby si moje deti vybrali takéto povolanie. Ale úprimne, ja som stretla počas našich výrob aj fakt chytré kočky, ktoré napríklad živili dve tri deti a nenašli v tej dobe iné uplatnenie za tieto peniaze. Alebo to boli také, ktoré mali po svojom boku nejakého frajera, ktorý ich vykorisťoval a viac-menej ich oberal o všetky zarobené peniaze a z toho mi teda bolo celkom zle. Ale bola to sféra, ktorá bola na prvý pohľad možno fascinujucá a zaujímavá, aspoň pre ľudí, ktorí do toho v tej dobe nevideli, ale po toľkých rokoch som z toho bola už unavená, pripadalo mi to už všetko strašne lacné a prvoplánové. Práve preto sa našim deťom venujem naplno, aby boli všestranné, aby všetko čomu sa venujú, robili naplno s nadšením a láskou a hlavne, aby ich to bavilo. Verím, že nájdu v živote uplatnenie v zaujímavejších sférach a budú úspešní. A uvedomujem si stále viac a viac, aké mám v živote šťastie, kde žijem a ako žijem, v akom prostredí môžeme vychovávať naše deti a nesmierne si to vážim.
Keď si hovorila o lacnej sfére, myslíš tým erotiku alebo šoubiznis všeobecne?
Úprimne, všetko raz unaví. (úsmev) Niečo končí a niečo pekne začína. A to platí aj o šoubiznise…zažila som krásne pracovné roky v televíznej brandži, viac ako 13 rokov som pracovala skoro pre všetky české a slovenské súkromne aj štástne televízie a mám na čo spomínať.
Ale zas na druhej strane musím povedať a veľmi si to vážim, že aj po 10 rokoch, čo som zo šoubiznisu preč, vždy keď sa každoročne vraciame na leto do Čiech a na Slovensko, stále mám všade dvere otvorené a to je neskutočný pocit. Aj kopec známych mi neustále hovorí že, Zuzi ako to ty robíš, že sa stále o tebe píše? Je to určite aj sociálnymi sieťami, ľudí náš život na Miami očividne baví a zaujíma. Bulvárni novinári to dnes majú oveľa jednoduchšie, stačí preklikať instagram a šupito presto, článok je na svete. Takže som rada, že ten kúsok šoubiznisu, aj pracovne aj súkromne, je mi stále otvorený.
A nebolo ti ľúto odísť zo sveta, kde si bola na očiach a známa do sveta, kde ťa nikto nepozná?
Ja som nikdy nebola typ človeka, ktorý je posadnutý slávou, vždy som všetko brala s nadhľadom, tak nejak s ľahkosťou a ako sa hovorí, nikdy som netlačila na pílu a podľa mňa aj preto mi vždy nejak všetko vychádzalo. Bola som vždy také dieťa šťasteny, v správny čas, na správnom mieste. A aj keď to pre nás bola veľká výzva po narodení Salminky, zmeniť život od základu a začať niekde úplne odznova. A aj keď začiatky boli veľmi ťažké, dnes môžem smelo povedať, že sme to dali a sme nesmierne s manželom štastní, že sme našim deťom mohli dať do života takýto základ.
Hodnotíš to stále ako najlepšiu voľbu pre Vašu rodinu?
Rozhodne. Deťom sme pripravili iný život, pre niekoho možno jednotvárny (bez striedania ročných období), ale nám to absolútne vyhovuje. Decká majú už teraz dobrý základ do života, hlavne čo sa týka jazykov, lebo to je podľa mňa najviac. Salma hovorí plynule slovensky, česky, anglicky a pomaly už aj španielsky, malý už tiež valí angličtinu, češtinu a slovenčinu. A myslím, že neostanú iba pri týchto jazykoch a budú sa rozvíjať a vzdelávať ďalej. A čo je najdôležitejšie, my sme spokojní žiť v teplom podnebí, jedno ročné obdobie nám absolútne nevadí. Máme veľa známych, ktorí keď sem prídu, hovoria, že by ich unavovalo žiť stále v teple, stále v lete, ale pre nás je to možnosť, ako byť po celý rok aktívni. Môžeme celý rok športovať, tráviť čas vonku na čerstvom vzduchu a žijeme priamo na pláži, čo je absolútna pecka. Prežívame tým pádom oveľa aktívnejší a zdravší život. My sme chvalabohu doteraz až na tie klasické kašlíky nemali s deťmi žiadne zdravotné problémy. A napríklad na Salme je vidieť už teraz, že ona sa pre život na Miami, aj pre Ameriku všeobecne, priam zrodila. Sama som zvedavá, ktorým smerom sa v živote poberie, v čom sa nakoniec nájde. Je veľmi všestranne nadaná. Gymnastika, tanec, spev, herectvo, varenie, jóga, rada hocičo tvorí… tretím rokom chodí na bubny a je v tom fakt výborná….všetkeho čoho sa chytí, robí s veľkým nasadením a láskou. Dáva do toho celé srdiečko a to je to najdoležitejšie.
Vidíš rozdiely medzi našim školským systémom a tým americkým? Keď sa o tom napríklad bavíš s inými rodičmi.
Ja nemám osobnú skúsenosť so školským systémom u nás, jedine môžem zaspomínať na moje školské obdobie, ale to už je pár rôčkov dozadu a asi sa toho už odvtedy veľa zmenilo. Ale bavím sa veľa so sestrou, ktorá má na Slovensku dve školopovinné deti. Ja myslím, že na Slovensku sú nároky na deti vyššie ako voľakedy. Ale ako sme vždy počúvali o američanoch, že sú hlúpi, že nemajú prehľad, že sú jednostranne vedení, tak teraz vidím, že to nie je úplne tak. U nás sa vyučuje veľmi všeobecne, deti musia vedieť zbytočne všetko a častokrát to v reálnom živote ani nevyužijú, alebo to jednoducho použit nevedia. Tu sa deti po nejakej dobe vyberú jedným smerom, ku ktorému majú vzťah a špecializujú sa prevažne na ten. U nás sa musia včetky deti učiť kvantá všeobecných vecí a mne to niekedy príde zbytočné. A páči sa mi, že tu sa deti snažia zapájať tak tvorivejšie, zapája sa viac fantázia. Je tu neskutočne veľa krúžkov, z každého rožku trošku, viac hravou formou. Z čoho som bola napríklad prekvapená, že tu už deti keď idú do predškolskej triedy, tak už musia vedieť čítať a písať. Takže sa to učia už 5 ročné deti v škôlke. To mi príde možno trošku zbytočné, pretože ich zbytočne ukracujeme o detstvo. Ale zas ked to deti baví, tak prečo nie… Ale zo školstva som teda zatiaľ veľmi príjemne prekvapená, decká majú dobrý prehľad o všetkom, učia sa veľa vecí zo života, takže som maximálne spokojná.
Máš pocit, že je toto školstvo pre deti viac využiteľné do života ako to naše, často postavené na memorovaní niekedy zbytočných informácií?
Mám pocit, že áno. Do života určite.
Rozmýšľaš niekedy o tom, že okolie a spoločnosť v akej vaše deti vyrastajú ich formuje ináč, ako by sa formovali napríklad na Slovensku?
Ja vidím, že u nás na Slovensku sú deti viac zakríknuté, toto nemôžeš, toto sa nemá… My samozrejme dávame deťom tiež mantinely, odtiaľ potiaľ. Veľakrát počúvam, že americké deti sú nevychované a arogantné a neviemaké…samozrejme je to všetko individuálne. Ale mám pocit, aspoň čo vidím na svojich deťoch, že sú viac bezprostredné, konkrétne Salma bola od odmalička taká, že sa s každým vedela porozprávať, milá, uctivá a zdravo sebavedomá. A na Nevkovi to vidim tiež s pribúdajúcimi rokmi.
Máte deti rozdelené, kto je po kom? Vidíte na nich konkrétne charakterové črty, alebo je to taký mix? Lebo nedá sa nevšimnúť, že Salma je možnu trošku viac animátor po Vlastovi. (smiech)
Uplný súhlas. (smiech) Povahovo je Salma celý Vlasto, malý komediant. I keď na druhej strane je veľmi citlivá, to má po mne. Výzorovo je Salminka viac do Vlastíkovej rodiny. A Nevio je zas úplne od narodenia celý môj tatino a povahovo viacej ako ja, veľký pohoďák a kľuďas. I keď v poslednom období sa tiež začína pekne prejavovať. Bude to asi tiež pekné číslo. (smiech) Niekedy sa snaží kopírovať Salminku, ale to je asi prirodzené, že má v nej taký vzor, tým že je od neho staršia. Takže jasné, tiež niekedy neposlúchajú, ale sú zdravo sebavedomé a je to vždy lepšie, ako keby sedeli niekde zakriknuté v rohu. Lebo dnešný svet patrí takým ľuďom. My sme boli vychovávaní ešte v takom inom režime, všetko bolo striktnejšie. Spomínam si, keď nás so sestrou chytil revízor v autobuse, tak sme sa tam rozplakali, že nás určite vyhodia zo školy, že rodičia z toho budú mať zle. Hneď druhý deň sme utekali zaplatiť pokutu. (smiech) Boli sme vedené striktnejšími pravidlami. Ale môj manžel je zas úplný opak, pre toho má aj stopka na ceste úplne opačný význam. (smiech)
Vo veľa veciach sa zdáte byť strašne rozdielni, v čom to podľa teba je, že Vám to stále klape?
Asi sa dopĺňame a fakt sa asi tie protiklady priťahujú. Keby sme boli obaja ako Vlasta, tak sa asi určite zabijeme. (smiech) Každý mi hovorí, že mám s ním božiu trpezlivosť, že by som si zaslúžila metál, ale zas mňa tá jeho energia veľmi baví a nabíja. Ja nie som taký akčný typ ako je Vlastík. On je môj “nakopávač” a ja ho zas tlmím, keď je treba. A tým že sme v cudzom ďalekom svete sme odkázaní sami na seba. Veľmi dôležité je rodinné zázemie, vždy sme boli parťáci, ktorí sa o všetkom spolu radili a navzájom vo veľa veciach dopľňali. Aby to však nevyznelo úplne idylicky….jasné, že aj u nás niekedy prídu mráčiky, nikde to nie je dokonalé. Ale v partnerskom vzťahu je najdôležitejšie vážiť si a rešpektovať toho druhého. Na vzťahu sa pracuje, nič nie je zadarmo. A kto vie, možno keby sme ostali v Čechách, tam je to prostredie také zvláštne…u nás v baráku žilo 9 párov, ktorí mali každý rovnako dve deti ako my, a dnes sú do jedného skoro všetci rozvedení. Takže to podhubie v Čechách aj na Slovensku mi príde, že vzťahom moc nepraje, tak ktovie, možno keby sme ostali doma, tak už dnes nie sme spolu.
A nedáš si ho dnes dotetovať? K deťom? (smiech)
No neviem, neviem…veľa taterov hovorí, že tak ako si dáš partnera vytetovať, tak skôr či neskôr budeš rozmýšľať, ako to tetovanie odstrániť. (smiech) Vraj je to zákon schválnosti, tak neviem, nikdy nehovor nikdy, ale dnes to určite nebude. Ono sa hovorí, deti sú na celý život, manžela, partnera môžeš kedykoľvek vymeniť. (smiech) Zatiaľ však meniť neplánujem, vidím, že všetko čo Vlasto robí, robí pre rodinu, pre nás.. Nie sme ani jeden dokonalý, každý máme svoje muchy. Ale aj po toľkých rokoch si stále máme čo povedať. Vždy všetko riešime spolu ako rodina a dúfam, že to bude tak aj naďalej a že už to spolu aj dobojujeme. (smiech) Chcela by som s Vlastíkom zostarnúť, tešiť sa z úspechov našich detí, vnúčat…Pre mňa sú dokonalým príkladom moji rodičia, majú krásny harmonický vzťah, celý život žijú pre nás deti a teraz už aj pre vnúčatá a sú nám veľkou oporou.
Teraz si matka na plný úväzok, ale rozmýšľaš už teoreticky nad tým, že sa budeš časom aj tu nejak kariérne rozvíjať?
Jasné, že by som sa rada časom niečomu venovala, tým že som študovala klavír a operný spev, veľa ľudí ma tu nahováralo, aby som napríklad učila deti. Alebo išla do nejakej lokálnej televízie. Ale ja som skôr možno rozmýšľala nad nejakým kurzom ohľadne cvičenia, to ma baví, ale neviem…zatiaľ mám pocit, že na to nemám čas, ten mi tu hrozne letí. Nemám žiadnu upratovačku, alebo pani čo sa mi stará o deti alebo o domácnosť. Ja si to rada všetko urobím sama, to je tu trošku nezvyk. A to kým človek hodí deti do školy, uprace, nakúpi, navarí (dávam ďeťom každý deň do školy a škôlky teplú domácu stravu), ono sa to sa nezdá, ale ten deň ubehne ako nič. Okrem toho ešte robím Vlastovi firemné účtovníctvo, takže celkom milujem tie novinárske otázky, že a vy čo robíte, keď vlastne nič nerobíte? (smiech) Teraz sa s Vlastom realizujeme na baráčiku, ktorý sme kúpili. Je to taký malý penzión so 4 samostatnými apartmánmi, ktoré plánujeme prenajímať. Okolo toho je teraz kopec roboty. To bol vždy tiež jeden z mojich snov, prerobiť nejakú nehnuteľnosť a starať sa o ňu. A je to super, pretože nám veľa ľudí stále píše kvôli ubytovaniu na Miami, tak už ho budeme môcť ponúkať priamo a budem sa tomu naplno venovať. Takže ďalšia moja povinnosť bude, starať sa o Scuderia Boys Residence a veľmi sa na to teším.
Aké je ťažké sa tu uchytiť a dobre si žiť?
Je to náročné, životná úroveň je tu veľmi vysoká, dobre si tu žiť niečo stojí. South beach je pomerne drahá oproti iným mestám na Floride. Ale ak si tu človek nájde stálu prácu s dobrým príjmom, tak ten život má úplne inú kvalitu. Celoročne žiješ v dovolenkovej destinácií, si na čerstvom vzduchu, užívaš si všetky aktivity čo k tomu patria, to je pre nás veľká pridaná hodnota. Začiatky boli veľmi náročné, si v úplne novom prostredí, nemáš tu nič, začínaš úplne od začiatku. Jediná naša výhoda bola, že sme mali svoje vlastné bývanie. Ale čo sa týka nákladov, tak tie sú tu neskutočne vysoké. Aj keď si majiteľom bytu, platíš nenormálne vysoké mesačné poplatky (za služby ktoré poskytuje asociácia baráku ) a o dani z nehniteľnosti ani nehovorim.
Vieš nám dať aj nejaký odhad, akú sumu peňazí tu potrebuje štvorčlenná rodina, aby si žila v pohode a nemusela sa pozerať, či si dá dnes alebo zajtra večeru v reštaurácií? Alebo či môžeš na krúžok poslať obe deti a nie len jedno? (smiech)
Vždy sme tu na Miami boli vo svojom (boli sme vlastníkmi nehnuteľnosti, v ktorej sme bývali). Pred rokom sme pomerne rýchlo, v priebehu pár týždňov, predali náš vysnívaný byt v Portofino tower a po prvýkrát sme sa presunuli o barák vedľa (Continuum tower) do podnájmu, kde sme si prenajali veľký 3 izbový byt s tromi terasami a s tromi kúpeľňami, za ktorý platíme 8 a pol tisíca dolárov mesačne. Ale je to jeden z najlepšich komplexov na South Beach vôbec. V krásnych rozľahlých záhradach máme dva priestranné bazény, privátnu pláž, reštauráciu, tenisove kurty a dvojpodlažné neskutočne dobre vybavené indoorové aj outdoorové fitko s plaveckým bazénom na streche. Je to fakt pecka. A keď narátaš ostatné výdavky, škola, škôlka, krúžky, telefóny, internet, výdavky na bežné nákupy, tak sa dostaneme na cca 17 tisíc dolárov za náš bežný mesiac. Takže je to určite náročné, poznáme veľa ľudí, ktorí sem presťahovali celé rodiny s víziou, že tu budú žiť a až potom pochopili, že na to proste nemajú. Takže je to na pohľad krásne, prísť sem na dovolenku, zažiť večierky, párty na jachte, ale to nie je reálny život. Človek sa tu naozaj musí poriadne obracať.
Aké su američanky matky a manželky? Vieš to asi porovnať…
No dámy, ak ste dobré gazdinky a kuchárky, američania by Vás brali všetkými desiatimi (smiech). Bežná američanka, nevarí, neupratuje, naplno sa venuje sebe (fitko, kozmetika, nehty, nákupy a kávičky s kamoškami). Neberte to však doslovne, samozrejme aj tu existujú výnimky.
Navigácia nám ohlasuje, že sme prišli do cieľa. Zuzka sa rozhliada po parkovisku pred tetovacím salónom.
A Vlasto tu ešte neni…No o tých američankách. Každá ma upratovačku, opatrovateľku, ideálne jednu na deň, druhú na večer, takže pre nich je ten spending (míňanie) ešte vyšší . Zas na druhej strane nikomu nepríde divné, keď je žena v domácnosti, pokiaľ vie muž zabezpečiť rodinu. Byť housewife (žienka domáca) je v Amerike životný štýl.
A povedz nám ešte o Vašom večernom posteľnom rituále. Ako si ľahneš do postele a prescroluješ celý instagram a český aj slovenský bulvár. (smiech) Takže predsa len ťa trošku ten šoubiznisový svet zaujíma.
Ale jasné. Prebehnem skoro každý deň všetky topky, časy, blesky, super, extra a ostatné portály. Máme dokonca aj českú a slovenskú televíziu, takže sme celkom v obraze. Musím predsa vedieť kto, kde, s kým…(smiech) Ale musím povedať, že napríklad správy sledujeme už viac americké ako naše. Úprimne už som z tej našej politickej situácie unavená a znechutená. Je to jedna veľká tragédia. Nič iné nám neostáva, iba veriť, že sa to zlepší.
No a po správach ešte nasleduje pravidelná kontrola instagramu, takže namiesto toho aby sme sa jeden k druhému pritúlili, postujeme s Vlastíkom fotky každý na svoj instagram. (smiech) Úprimne, myslím si, že všetky facebooky a instagramy sú z jedného pohľadu vo veľkej miere rozbíjače vzťahov.
Keď si už načrtla politiku, tak čo hovoríš na to, že Slovensko bude mať prezidentku?
Ja som jej fandila, pretože to bola podľa mňa dobrá voľba a hlavne som teda rada, že je to konečne trošku iný smer. (smiech)
Krásny záver Zuzi, všetko bolo povedané. (smiech)
Tesne pred ukončením rozhovoru vchádza na parkovisko Vlastove auto. V tej rýchlosti totiž niekde zle odbočil.