Majself so ženou svojho života: Rómeo a Júlia slovenského rapu

Dobre, po dvoch mesiacoch od fotenia môžeme konečne urobiť rozhovor. Tak povedzte, čo sa za ten čas u vás zmenilo, odkedy sme sa videli naposledy?

Majself: Vieš čo, aktuálne plné dva mesiace venujeme releasu nového albumu Romeo a Julia a tomu sme sa venovali, Julka mi vo všetkom pomáha, všetko sme spolu konzultovali, takže tá tvorivá zložka je moja, ale celkový výstup je práca nás obidvoch…

A prečo Rómeo a Júlia a nie napríklad Mišo a Júlia?

Majself: Na toto ti asi odpoviem ja, pretože mi to nesedelo. A keď som rozmýšľal nad názvom albumu, tak názov Romeo a Julia bolo prvé, čo mi strelilo do hlavy. Nemá to žiadny kontext s originálnym príbehom, ale keďže moja žena sa volá Júlia, tak mi to tam sadlo. Ak by to bol Mišo a Júlia, tak by to bolo menej cool.

Ide o tvoj v poradí piaty album? Alebo šiesty?

Majself: Piaty alebo šiesty…(smiech). Nie, ide o piaty album.

V čom je iný od tých predošlých?

Majself: Keď to zoberiem z hľadiska produkcie a skladieb, je dosť výrazná zmena oproti mojej predchádzajúcej tvorbe, je žánrovo pestrejší, prístupnejší širšiemu publiku, ako boli tie predchádzajúce albumy a je to prvý koncepčný album, ktorý som vydal. Teda aspoň z môjho pohľadu. Uvidím, ako ho vnímajú ľudia, či ho vnímajú tiež tak koncepčne, ako som ho chcel spraviť. Ale toto je asi ten najzásadnejší rozdiel. 

Julka, ty si sa zapájala aj do nakrúcania klipov. Aké to je, keď sa dostávaš čoraz viac aj ty do povedomia ľudí? Predsalen to so sebou neprináša len pozitíva, ale aj istú formu hejtu, zo strany niektorých ľudí…A to ste nedávno dosť riešili. Je to niečo, čo prekusneš, alebo sa nad tým doma zamýšľaš?

Júlia: Ja si myslím, že my okolo seba máme dosť veľkú bublinu a dosť veľa práce, takže práve tieto veci ani nestíhame nejako riešiť. A keďže sa snažím byť Miškovi oporou a podporovať ho vo všetkom čo robí, tak je to pre mňa aj radosť. Som rada, že sa zapajám aj takto a tento album nás ešte viac spojil a myslím si, že aj posilnil. Všetko môžeme totiž riešiť spolu a máme ďalší spoločný svet, okrem tej našej bubliny. 

Hovoríte, že to nemá žiadny základ v originál príbehu Rómea a Júlie. Aká je teda tá vaša lovestory - Majselfa a Julky?

Júlia: Rómeo a Júlia je jeden z najromantickejších príbehov, ale má dosť tragický koniec a preto sa nedá prirovnať k tomu nášmu. Aj keď aj v tom našom bolo množstvo vzostupov a pádov… Vzťah Rómea a Júlie však stroskotal aj na komunikácii a práve komunikácia je najdôležitejšia v každom vzťahu. A práve týmto albumom chcel Miško ľuďom ukázať, že po pádoch sa dá všetko zvládnuť…

Foto: Andrea Jacenková

Ten album je teda príbehom vašej lásky ak to správne chápem…

Majself: Mal by to byť príbeh o nás dvoch od momentu, keď si pustíš cédečko. Je tám osemnásť songov, tvoril som ich nezávisle na sebe, nevedel som vtedy ešte, ako album budem vyskladávať. Premýšľal som nad tým až keď som mal nahraných pätnásť skladieb. Vždy som sa snažil opísať nejakú časť, alebo úsek zo života, ktoré sme prežili a až potom som začal premýšlať, ako to dám dokopy a vytvorím príbeh. A to som mal na album nahratých ešte viac vecí, niektoré som však vyhodil, pretože sa tam nehodili. Táto kostra, ktorá je, tak je opis toho, čo sme prežili od prvého momentu… Ak budeš mať niekedy chuť a čas a pustíš si album, tak tam to celé pochopíš. Čiže odpoveď na tvoju otázku, áno je. 

Vy ste vo veľa smeroch zaujímavá dvojica. Ak sa na vás niekto pozrie pred a po, tak ste prešli v rámci výzoru obrovskou premenou. A práve ten zovňajšok je niečo, čo tebe Julka často dávajú ľudia nejakým spôsobom pocítiť. Tvoj muž sa za teba vždy aj v tomto postaví. Vnímaš to veľmi emocionálne, keď niekto na tvoju ženu útočí?

Majself: Keď sa takéto niečo začalo…Ono takto ti to poviem. Ľuďom sa to môže zdať, ako obrovská zmena. Ale to sú ľudia, ktorí si pozrú obrázok spred 8 rokov a potom dnes. Potom sú tu ľudia, ktorí sú tu s nami odjakživa a vidia náš vývoj, prečo sa určité veci diali u mňa, prečo u Júlie…Čiže to je pre nich absolútne prirodzené. Čo sa týka toho, čo si hovoril, nejakého hejtu zo strany ľudí. Pri sebe problém nemám, samozrejme pri blízkom človeku a špeciálne pri rodine, je človek citlivejší a trvalo mi chvíľku, kým som to prekusol. Ale potom som videl aj to, že s tým Júlia nemá najmenší problém a sú to prázdne výstrely, ktoré idú mimo nej, tak som si povedal: jej to je ukradnuté, prečo by som sa tým mal trápiť ja? A dôležité je, že počet ľudí, ktorí majú negatívny koment ohľadne výzoru, je podstatne menší, ako tí, ktorí fandia Julke alebo jej práci. A vieš ako sa hovorí po anglicky don´t give a fuck.

Myslíš, že sociálne siete dnes ovplyvňujú svet, ktorý sa takýmto spôsobom mení? Instagram ukazuje dokonalý svet, život influencerov a všetci tak chcú zrazu žiť…

Majself: Ja sa snažím už dlhšiu dobu, aby to neovplyvňovalo najmä môj život a život mojej rodiny, to je základ. Čo sa týka sociálnych sietí, ja ich beriem iba ako platformu cez ktorú vychádza moja práca a časť môjho súkromia. Ja si vyberám, aké fotky dávam von, čo vlastne prezentujem a neprežívam to zásadným spôsobom, že by bol Instagram odrazom môjho života. Instagram je nástenka, na ktorú si pripneš to, čo chceš aby ľudia vedeli a videli. Tým, že som veľa zahĺbený v muzike a v práci, nestíham komunikovať s ľuďmi možno tak, akoby som chcel. Preto do veľkej miery neviem vyhodnotiť to, akým spôsobom ľuďom kvapká na karbón. Každopádne vnímam veľa negatívnych vecí, čo sa sociálnych sietí týka. Ľudia zabúdajú na intrapersonálnu komunikáciu, zabúdajú, že keď niečo píšu na internet v komentároch, stále sú to oni. A som presvedčený, že 99 percent ľudí, čo píšu hovná na internet, tak by ti to nikdy nedokázali povedať do očí. Preto by si mali stáť za tým, čo píšu a mali by iba písať iba to, čo dokážu povedať aj z očí do očí. Toto ja vnímam negatívne. Ale na druhú stranu, vedia byť sociálne siete super v tom, ak ide o charitatívne záležitosti. Napríklad minulý rok sa mi podarilo vyzbierať vyššiu čiastku pre jedného chalana z Malaciek, ktorý potreboval pomoc a tam som videl, že dokáže to mať účinok na pozitívne veci a mobilizovať ľudí. Je to len o tom, čo si ľudia vyberajú. 

Keď sa pozrieme do minulosti, vrátim sa ešte k vášmu vzťahu. Čo ťa Julka zaujalo na Michalovi pred rokmi, keď ste spolu začínali?

Júlia: My sme sa poznali už od základnej školy a tak nejako nás to k sebe pritiahlo. A musím povedať, že to ani jeden z nás podľa mňa neočakával. A tak ako sme to neočakávali, bolo to potom rýchlejšie, silnejšie a tak je to doteraz. 

Tak sa spýtam ešte inak. Ak by dnešná Júllia stretla výzorovo Majselfa spred desiatich rokov dnes, dali by ste sa dokopy? Išlo tam doslova o chémiu? Lebo pri pohľade na vás, alebo aj na vaše účinkovanie v klipoch je jasné, že medzi vami obrovská chémia funguje stále…

Júlia: Myslím si, že je tam z jednej strany chémia, avšak on od prvého dňa dal do môjho života neskutočný pokoj a do dnešného dňa ma dokáže stále prekvapiť, tak ako to bolo na druhý deň ako sme sa dali dokopy. Aj dnes ma neuveriteľne motivuje a je pre mňa obrovským vzorom. Takže pre mňa to má stále obrovskú energiu, neviem či to mám nazvať chémiou…

Majself: A dnes by sme sa nemohli dať dokopy, lebo je ženatá (smiech)

Júlia: Vydatá ty…(smiech)…Že ženatá (výbuch smiechu)

 Foto: Andrea Jacenková

Vy ste na dnešné pomery aj dosť mladí rodičia, dnes už predsa nie je v móde mať dieťa pred tridsiatkou. Je to výhoda, že ste mali v mladšom veku syna?

Júlia: On už je mládenec, ani nie že dieťa…

Majself: Úprimne, ak ti mám povedať, ťažko to definovať. Ja všetko v živote vnímam, že sa deje pre nejaký zmysel. A keď ho aj nevidíš hneď , tak ho zistíš po roku, alebo po dvoch. Takže neviem ti úplne odpovedať na túto otázku, čo však viem povedať, že by som na tom nič nemenil. 

Júlia: Ani ja určite. 

Majself: Možno niekomu viac vyhovuje keď je už stabilnejší, keď je starší…Nám malý otočil svet, v ktorom sme sa pohybovali.

Júlia: Otvoril nám dvere do budúcnosti a do života tým správnym smerom a bolo to to najlepšie, čo sa mohlo stať. 

Majself: Dieťa je vždy ideálna možnosť na to dospieť, či už pre muža, alebo pre ženu. Takže veľa záleží, či ľudia majú v daný okamih potrebu mať dieťa, alebo nie. 

Veľa ľudí a v podstate aj ja, keď sa pozrie na Nicholasa, v ňom vidí malého Majselfa. Doslova malá kópia. Dnes je z neho talentovaný tanečník, tak sa pochváľte, čo zdedil po kom, respektíve, akým smerom vidíte, že sa možno vydá?

Júlia: Myslím si, že je mix nás oboch a výzorovo sa podobá aj na maminku (smiech). Ale aj povahovo. Čo sa týka talentu, snažíme sa, nechať ho vyvíjať samého. On si všetko vyberá sám a ide svojim smerom. Netlačíme ho absolútne do ničoho. 

Majself: A čo sa týka talentu, čo má po kom…Podľa mňa je talentovaný po Julke a po mne mu ide huba (smiech).

Júlia: A po tatinkovi má neskutočnú inteligenciu.

Nedávno sa riešil akýsi hejt medzi rapermi o tom, že by mali byť viac politicky angažovaní. Ako vnímaš toto ty? Mali by sa práve raperi viac usilovať o to, aby svojich fanúšikov usmerňovali v tomto smere?

Majself: Každý človek, či raper, či rocker by mal v prvom rade robiť to, čo sám cíti. Neexistuje žiadny vzorec na to, čo by mal kto a ako robiť. A v súčasnosti vôbec, možno tak 15 - 20 rokov dozadu bol rap taký, že sa vyjadroval hlavne k spoločenským, alebo sociálnym problémom. Dnes už to prešlo veľkou zmenou. Od toho obdobia prešlo veľa času. Celkovo som však zástancom toho: Kto je povinný robiť čo? Každý nech si robí to, čo chce. Je to umenie. Nie je žiadna poučka, štruktúra toho, čo má kto robiť. Keď niekto cíti, že chce robiť politické veci, tak to ide úplne mimo mňa. Pretože pre mňa je to neaktuálna téma, keďže sa snažím si zariadiť život tak, aby som nebol závislý od toho, kto je pri moci. Ale ak má niekto potrebu sa k tomu vyjadrovať, oukej. Keď má niekto potrebu robiť veci, ktoré sú smerované na párty, je to jeho vec. A ja keď mám potrebu spraviť album, ktorý je o mojom vzťahu so ženou, tak je to moja vec a nemyslím si, že by niekto mal niekomu hovoriť, ako by mal robiť muziku. Každý to cíti podľa seba. Čiže vnímam to, sledujem veci, ale každý nech si robí čo chce.

Takže u teba nemáme čakať, že budeš politiku premietať do svojej tvorby, textov…

Majself: Určite nie, vôbec. Nesnažím sa zapajáť do konfliktov, nie je to osobne moja cesta, ktorou by som chcel ísť. 

Foto: Andrea Jacenková

Ale voliť chodíte?

Júlia: Keď sme aktuálne na Slovensku, áno. 

Majself: Súhlasne prikyvuje.

Keď interpreti vydajú nové cédečko, je o nich vždy viac počuť, čo je aj tvoj prípad. Myslíš, že si teraz na vrchole kariéry? Respektíve, ani nie na vrchole v štýle, že to pôjde len dolu, ale že si najvyššie teraz, ako si kedy bol?

Majself: Uvidíme na koncertoch. Ja aj čo sa hodnotenia týka všetkých vecí okolo albumu, vždy tomu dám čas, lebo reálne sa ukáže po troch mesiacoch, či sa podarili všetky aktivity. Snažím sa napredovať odkedy som urobil prvý demo album a nevnímam, či som aktuálne na nejakom svojom vrchole, čo osobne dúfam, že zďaleka nie. Ale odkedy robím hudbu, nikdy som nemal moment, kedy by som takto vyletel. Všetko, čo som robil bola systematická práca a snaha, robiť veci step by step. Čiže som nikdy nejakým spôsobom nevyletel a to, že sa dnes moje meno viac skloňuje je výsledkom tej práce rokov predtým. Čiže odpoveď: Kvázi áno, ale zenit je dúfam ďaleko.

A tvojom biznise Julka. Pomáha ti manželstvo a partnerstvo s Majselfom?

Júlia: Ja si myslím, že som svoj biznis mala dosť rozbehnutý už predtým a klientelu som mala stálu a pevnú. Takže skôr sa tie zákazníčky dnes tešia, že nás môžu prísť niekam pozrieť, kde sme takto spolu, na koncert, vypočuť si pieseň. A Miško ma od prvého momentu podporuje, dáva mi obrovský priestor. Na začiatku som bývala extrémne veľa v práci a on mi to všetko toleroval, nechal mi priestor. Koľkokrát po nociach sedel a poctivo ma čakal.

Majself: Ona reálne robila do druhej ráno. Od desiatej doobeda, kozmetika, vizáž, nehty. A to bolo obdobie, kedy chodila domov o jednej, druhej. Potom to zvolnila na desiatu, jedenástu večer (smiech). Teraz funguje do ôsmej. 

Ono vy nežijete v hlavnom meste, to ste vymenili za Záhorie. Poskytuje vám to možno väčší pokoj na rodinný život, ako ruch Bratislavy? A nie je to namáhavé žiť mimo mesta?

Júlia: Ja mám salón v Stupave a bývame v Malackách. A akosi nás to tam nejako samé privialo a myslím si, že je to kúsok od hlavného mesta. Takže skôr je to výhoda, že nie sme v takom tom centre. 

Majself: Autom to je 20-25 minút, čo je pre mňa znesiteľná hranica vzhľadom na to, čo všetko je v Bratislave a mne vyhovuje taký ten pokoj. Neviem, či som už tak starý… A keby ostatné malé mestečká neboli tak v prdeli, kľudne by sme sa posunuli aj tam. Musím povedať, že ja mám ľudí všeobecne rád, či na koncertoch, alebo kdekoľvek, ale potom bývam niekedy rád aj sám s rodinou. 

Nie je to tak dávno, čo si otvorene prehovoril o svojich zdravotných problémoch. Neviem, či som ja zle čítal, alebo si len jednoducho nepovedal, čo sa konkrétne stalo... Čo ti vlastne bolo? 

Majself: Tým, že to bude pomaly 10 rokov, kedy som sa do hudby zahĺbil úplne, bolo to v období, kedy sa nám narodil syn. V tom čase som si uvedomoval, že už to nebude len o mne, ale už ide aj o niekoho iného, o koho sa musím postarať. A začiatky bývajú ťažké aj pre človeka, ktorý nemá žiadne záväzky, ani povinnosti. Spomínam si, že som sa snažil každú voľnú chvíľu pracovať a ako prechádzali roky, hudba na seba nezarábala. Tak som si urobil bočný biznis, ktorým som si vedel pomáhať, aby som robil napríklad klipy na vyššej úrovni. Potom to však dospelo do štádia, že som pracoval 7 dní v týždni, ani som nevedel ako…

Júlia: 23 hodín denne…

Majself: Áno, presne. Málo som spával a ono si to vyberie svoju daň. 6 rokov dozadu som mal chytený pankreas. Tam sa začala moja fyzická zmena a fungoval som tak, že som veľmi ale že veľmi nezdravo jedol, spával som 2-3 hodinky denne a po zápale pankreasu prišiel taký switch, trošku som spomalil na krátky čas, zmenil som kompletne stravovanie, začal som viacej cvičiť…A zdratovné problémy, ktoré som mal, pukli po všetkých rokoch mojej snahy, kedy som prišiel do bodu, že som mohol pustiť všetky bočné biznisy a venovať sa úplne iba hudbe. Mal som pol roka dopredu vystarané o koncerty, bol som vybookovaný a tak som si konečne sadol a povedal si: Chvala pánu Bohu. A o týždeň na to ma to seklo v trávení, stratil som v priebehu dvoch mesiacov nejakých 21 kíl. Trochu dlhšie mi navyše trvalo, kým som prišiel na to, kde je problém, čo mám zároveň zmeniť, aby to bolo lepšie. Trvalo to asi pol roka. A ani som to nechcel medializovať, či zverejňovať, no počul som reči typu, že som začal brať drogy a podobné hovadiny. Takže som musel nejako reagovať a dneska som za to veľmi rád, pretože ma to veľa naučilo, posunulo ma to ďalej, prestal som toľko pracovať. Respektíve, pracujem efektívnejšie a menej sa trápim vecami a som šťastnejší. 

 Foto: Andrea Jacenková

Ako si to obdobie 6 mesiacov vnímala ty Julka? Zrazu tvoj silný chlap, hlava rodiny má zdravotné problémy, nevie čo mu je a ty sa na to pozeráš…

Júlia: Bol to dosť veľký strach, lebo sme nevedeli prísť na to prečo, odkiaľ vlastne fúka vietor. Tak sme mali veľké stresy. A keď som ho videla dennodenne trpieť, tak to bol pre mňa fakt že obrovský strach. Od prvého momentu som ale vedela, že on je silný a že to prebojuje. 

Majself: Čo ma ešte teší, že som nezrušil ani jeden koncert a mojej práce sa to nedotklo. Aj napriek tomu, že to obdobie nebolo vôbec jednoduché, mával som také 10-12 hodinové kŕče, ale také že fest… A aj napriek tomu som dodržal všetko, čo som mal dohodnuté. Lebo ak by som k tomu musel pristúpiť, to by ma fakt sralo. 

Nové cédečko je na svete, tvoje najbližšie obdobie je teda jasne dané. A čo tie plány viac do budúcna…Možno druhé dieťa?

Majself: Takto, najskôr poviem za seba, čo sa týka práce. Robiť hudbu, koncerty naďalej. Rád by som zapojil ďalších interpretov do môjho vydavateľstva Neptunclan, aktuálne začínam spolupracovať s Nikol Kassell, ktorá bude patriť medzi nazaujímavejšie ženské interpretky z hľadiska spojenia spevu a rapu, plánujem ďalšie veci, o ktorých ešte nemôžem hovoriť. Každopádne rád by som rozšíril pôsobenie vydavateľstva a značky. A budem sa snažiť podporovať Júliu v jej ďalších aktivitách, ktoré bude rozbiehať…

Júlia: Ja budem rozbiehať vizážistické kurzy, takže momentálne pracujem na tom a stále pokračovať v práci so svojimi klientkami. 

Majself: Mimo týchto klasických vecí, čo sme ti povedali, sme sa minulý rok rozhodli, že chceme viacej cestovať, keďže sme sa 8 rokov venovali striktne malému a pracovným veciam, aby sme sa nejakým spôsobom zastabilizovali. Malý už navyše vyrástol a dá sa s ním chodiť hocikam. Predtým sme dávali Chorvátsko a klasiku, no teraz chceme cestovať trošku ďalej a hlavne viac. A druhé dieťa? Zatiaľ iba trénujeme… (smiech)

Júlia: Hlavne malý si vybral toľko aktivít, že sa snažíme byť tu pre neho. Dennodenne chodíme na tréningy hore-dole, po súťažiach. Takže čas čo máme sa snažíme venovať najmä jemu, aby absolútne nepocítil to, že my toho máme veľa. 

A dá sa to vôbec skĺbiť takto náročné kariéry s pokojným rodinným životom?

Júlia: Musí…

Majself: My sme si ti našli taký celkom fajn režim. Tým, že aj Júlia si vie prispôsobiť prácu, fungujeme tak, že pondelok, streda, piatok, sobota robí Júlia, ja odchádzam z domu v piatok sobotu, v nedeľu som nepoužiteľný po koncertoch a utorok a štvrtok máme čas, kedy môžeme byť spolu, malý má tréningy každý deň…

Júlia: To sa striedame…

Čiže normálna rodinná logistika. Máte nejaký rozpis na ladničke?

Júlia: Áno, ťažká logistika. Rozpis nie, už to máme všetko v hlave.

Na záver ma zaujíma tvoj nový merch. To je nejaký raperský zákon, že keď rapuješ, musíš mať svoj merch, mikiny, tričká, šiltovky?

Majself: Čo sa týka merchu, som sa aj fanúšikom ospravedlnil viackrát, že som v tom troška zaostával, oproti iným interpretom, väčšinou som nestíhal. V tom rape je to asi štandard a je to priestor pre fanúšikov na to, aby podporili svojho obľúbeného interpreta. Niekto si z toho kupuje "retázky", niekto z toho točí klipy, takže záleží od toho, koho podporuješ.